STAŠKOV. „Ťažko by sme v uplynulom storočí hľadali dve osobnosti, ktoré sa tak úžasným spôsobom dotkli sŕdc ľudí vo svete a ktorí po celý život dokazovali silu lásky k Bohu a človeku. Žena a muž jednej generácie - Agnes Gonxhe Bojaxhiu, čiže Matka Tereza, a Karol Wojtyla, Ján Pavol II," rozhovoril sa o „hlavných aktéroch súsošia autor myšlienky Vladimír Gajdošík, predseda správnej rady Spolku rodákov Jozefa Kronera (ďalej SRJK).
Naši veľkí súčasníci
Podľa predsedu sa historicky nedá odškriepiť prínos prvého slovanského pápeža pre pád komunizmu v Európe.
„To, že žijeme na slobodnom Slovensku, kde môžeme slobodne vysloviť svoj názor, vyznávať vieru, ale aj podnikať, je do značnej miery aj zásluha tohto muža," zdôrazňuje Gajdošík.
„Matka Tereza sa zasa vo svojej službe chorým a trpiacim nikdy nepýtala, či sú kresťania, moslimovia, hinduisti alebo neveriaci. S láskou ju poskytovala tým najúbohejším. Títo dvaja ľudia urobili veľmi veľa v minulom storočí. My sme ich poznali a mali sme možnosť aj osobne sa s nimi stretnúť - Matka Tereza bola dokonca v Čadci pri zriaďovaní jedného z jej rehoľných domov. Tieto dve charizmatické osobnosti sa niekoľkokrát spolu stretli a mali veľmi krásny vzťah." Poznačili aj jeho vlastnú cestu hľadania a životnej orientácie.
Rozbehli zbierku
Pred rokom mu skrsla v mysli myšlienka vytvoriť spoločné súsošie týchto dvoch osôb. Chcel ho zrealizovať na základe reálnej udalosti, preto hľadal na internete vhodný snímok. Fotografia zo stretnutia v Kalkate niesla ten správny výraz. Podporu projektu našiel aj u miestneho správcu farnosti, kanonika Antona Nogu. Spolu s ďalšími zanietenými vytvorili občianske združenie SRJK, ktorého cieľom je zachovanie a rozvoj kultúrneho a duchovného dedičstva v rodisku Jozefa Kronera a právne zastrešenie projektu súsošia.
Zhotovili informačné letáčiky a momentálne hľadajú ochot-ných darcov. Celkové náklady na projekt totiž tvoria okolo jednného a pol milióna korún. Keď sa zhromaždí aspoň polovica, dohodnú zmluvu s umelcom. Proces stvárnenia by mal trvať asi desať mesiacov. Zatiaľ existuje odliatok zhotovený podľa fotografie.
Bronzové súsošie v nadživotnej veľkosti by malo nájsť svoje dôstojné miesto na priestranstve pred miestnym chrámom. Viacero ľudí už túto myšlienku podporilo, vyzbieralo sa okolo tristotisíc korún. Reakcie ľudí sú rôzne. Ale tak je to vždy, keď sa niečo robí. Niektorí sú nadšení, iní šomrú.
„Kysuce boli vždy materiálne skôr chudobným krajom, ale bohatstvo ducha tu nikdy nechýbalo. Takéto dielo sa môže stať nielen pamätníkom služby a lásky dvoch ojedinelých ľudí, ale aj posolstvom pre mnohé generácie Staškovanov, Kysučanov a Slovákov," uzatvára Gajdošík.
Autor: GH
