Vďaka vašej prítomnosti sa Štefanský turnaj stal ešte väčším ťahákom pre milovníkov futbalu. Prezraďte nám, kto vás oslovil s ponukou zahrať si na Kysuciach?
- Priateľ môjho otca, brankár Čadce Peter Holec oslovil našu rodinu. Keďže som mal počas Vianoc dosť voľného času, prijal som pozvanie. Som veľmi rád, že som mohol byť na Kysuciach, pretože som tu stretol veľa známych hráčov, s ktorými som si mal čo povedať.
Za ktoré mužstvo ste teda nastúpili?
- Obliekol som dres tímu Euros Vanessa, ktorý sa zároveň stal aj celkovým víťazom turnaja. Ja som však odohral len jeden zápas, lebo sa ozvalo moje boľavé koleno. Mužstvu som fandil do poslednej chvíle a som rád, že sa im darilo aj ďalej a nakoniec sme vyhrali.
Odišli ste zo Slovenska v pomerne nízkom veku, ako dlho pôsobíte v Taliansku?
- Máte pravdu, v Taliansku som už od šestnástich rokov. Za Neapol hrám už druhý rok. Ako nováčik ligy sme minulý rok postúpili do pohára UEFA a tento rok sme zatiaľ na siedmom mieste.
Aký rozdiel vidíte medzi futbalom na Slovensku a krajinami, ktoré sa považujú za veľmoci futbalu?
- Slovensko sa ešte stále len vyvíja, je na škodu, že sa málo venuje mládeži. Naša liga sa nedá porovnať s ligami v iných krajinách, keďže systém a ani počet zápasov nie je rovnaký. Verím však, že ideme na Slovensku správnym smerom a posunieme sa ďalej.
A čo hovoríte na slovenskú reprezentáciu?
- Urobili sme, myslím, dobrý krok dopredu. Pod vedením trénera Waissa nás čaká ešte poriadny kus roboty, aby sme prešli kvalifikáciou. Všetko je otvorené a máme šancu dostať sa ďalej. O tom, ako to pôjde, sa však rozhodne na ihrisku v ďalších zápasoch.
Prejdime ešte raz k Štefanskému turnaju. Na Kysuciach vás sprevádzala aj priateľka. Čo hovorí na to, že ste profesionálnym futbalistom?
- S priateľkou sa poznám už od dvanástich rokov. Keď som odchádzal do Talianska, išla so mnou a vedela, do čoho ide.
V médiách sa objavila informácia, že o vás prejavil záujem ďalší z európskych veľkoklubov. Čo na to hovoríte?
- Oficiálne som o ničom nebol informovaný, médiá niekedy napíšu viac, ako je pravda. Niektoré informácie sú nepodložené. Už som čítal o viacerých kluboch, ale všetko to bolo len v médiách.
Ale predsa, ak by to bola pravda, mali by ste záujem hrávať za iný klub?
- Momentálne mám zmluvu v Neapole na 5 rokov, všetko je v rukách klubu, za ktorý hrám. Ale ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy.
Ktorému klubu ste fandili ako chlapec?
- Manchestru United, teraz fandím Neapolu.
Pred príchodom na Slovensko sa vám stala nepríjemná udalosť. Stali ste sa obeťou lúpežného prepadnutia.
- Bolo to veľmi nepríjemné, keď niekto na vás vytiahne zbraň. Ukradli mi hodinky. Ale
v Neapole sú futbalisti nedotknuteľní. Fanúšikovia a prívrženci klubu sa postarali o to, že zlodeji vrátili hodinky a tie ma čakajú na policajnej stanici.
Na Slovensko ste prišli tráviť Vianoce aj so svojím klubovým spoluhráčom, uruguajským reprezentantom Walterom Garganom.
- Áno, je to priateľ mojej sestry Michaely. Žiaľ, zdravotné problémy mojej sestry ovplyvnili aj naše Vianoce. Na Štedrý deň musela ísť do nemocnice. Walter ju navštevoval a robil jej spoločnosť v nemocnici. Veľmi dobre zapadol aj do našej rodiny. Prvýkrát zažil sneh a také slovenské Vianoce. Teraz len veľmi chcem, aby sa sestra čím skôr uzdravila.
V médiách sa už objavila informácia o tom, že bola vaša sestra hospitalizovaná. Muselo to byť pre celú rodinu veľmi ťažké.
- Dostala zápal obličiek a mala vysoké horúčky. Musela ísť na infúzie a antibiotiká. Všetci sme mysleli na jej uzdravenie. Walter jej na Vianoce daroval prsteň, čo ju rozhodne potešilo. Nie je však zásnubný.
Na záver by nás ešte zaujímalo, ako by ste zhodnotili doterajšie pôsobenie v Neapole
a čo si želáte do nového roku?
- Prevláda u mňa zatiaľ veľká spokojnosť s výkonom i so strelenými gólmi. V Neapole nás budú v novom roku od začiatku prípravy kontrolovať, ako sme na tom s hmotnosťou. Za jej prekročenie nasledujú vysoké pokuty. Myslíme teda aj na Neapol a chceme byť pripravený. Priznám sa, že musím ešte troška pocvičiť. Som síce ešte v limite, ale nejaké to kilo, kilo a pol by som chcel dať dole. Predsa len, kondícia je dôležitá. Chodím s Walterom do posilňovne a behať. V novom roku želám všetkým - aj sebe a svojej rodine - hlavne zdravie a vašim čitateľom, aby v MY Kysuckých novinách našli vždy len tie najlepšie články.
Autor: ANDREA PAPŠOVÁ
