Počet výjazdov sa z roka na rok zvyšuje. Aj tých neopodstatnených

ČADCA. Riaditeľ kysuckej záchranky Ivo Hybrant potvrdil pre kysuce.sme.sk, že počet výjazdov záchranárskych posádok z roka na rok rastie. A to nielen k odôvodneným prípadom. Čo sa týka čadčianskych posádok, kým predminulý rok mali mesačne od 165 do 210 výjazdov, minulý rok už nešli pod dvesto.

Pribúdajú najmä dopravne nehody

Príčiny sú podľa slov Hybranta rôzne. „Často sa stáva, že posádka záchrannej služby musí vyjsť aj ku neodôvodneným prípadom. Pacienti sú laici, často nevedia odhadnúť situáciu a volajú záchranku aj v ľahších prípadoch," hovorí riaditeľ záchranky a dodáva, že veľa ľudí si zvyklo volať ich aj preto, aby nemuseli čakať v rade pri ambulanciách.

„Lekári nás musia prijať totiž bezodkladne. Stačí, keď sa ľuďom len máločo stane, zavolajú nás a my musíme ísť. Aj keď je to menšie poranenie alebo len chvíľková slabosť, nemôžeme nechať pacienta tak a musíme ho zobrať," pokračuje Hybrant. Podľa jeho slov ľudia často využívajú to, že takýto krok nie je pre nich trestne postihnuteľný. „Je to vlastne zneužitie systému."

Maximum výjazdov v doterajšej histórii mali členovia Záchrannej zdravotnej služby Kysuce minulý mesiac, teda v decembri. Išlo o sedemsto výjazdov, z toho dve posádky v čadčianskej záchranke absolvovali 413 výjazdov. „Bolo veľmi veľa dopravných nehôd. Na druhý sviatok vianočný dokonca až tri, z toho jedna s tragickým koncom," informuje Hybrant.

Tak, ako každý rok, ani tento podľa jeho slov nechýbali ani ochorenia obehovej sústavy, sebapoškodzovanie či iné duševné poruchy. „Ľudská psychika je nevyspytateľná. Najmä na osamotených, alebo takých čo majú nejaké problémy to počas sviatkov „doľahne" a majú sklony k sebapoškodzovaniu," konštatuje Hybrant.

Situáciu bezdomovcov vyriešiť nevedia

Na počudovanie, tento rok kleslo počet výjazdov k bezdomovcom. Aj keď v týchto dňoch ručička teplomera nestúpne nad nulu. „Aj k takýmto prípadom sú často výjazdy posádok záchranky neopodstatnené. Bezdomovci sú často iba podchladení. Odvezieme ich do nemocnice, tam sa zohrejú a ujdú. Ak im chcú ľudia naozaj pomôcť, nech ich zoberú niekde, kde sa môžu zohriať, dať im horúci čaj. My ich sociálnu situáciu vyriešiť nevieme a oni ani sami nechcú aby bola vyriešená," hovorí riaditeľ.

Práca záchranára je ako sám hovorí, veľmi náročná. Človek sa jej musí obetovať celý. Záchranár musí vedieť rýchlo reagovať v každej situácii. Veď pri jeho práci ide doslova o sekundy. Jeho rýchly zásah mnohokrát naozaj zachráni nejeden ľudský život. Preto by aj ostatní ľudia mali byť k nim ohľaduplnejší a nevyužívať rýchle služby len tak. Veď čo ak raz budú aj oni potrebovať rýchly zásah a posádka bude práve pri niekom, kto to až tak veľmi nepotreboval.

„Tiež sa často stretávame s bezohľadnosťou na cestách. Niektorí vodiči vôbec nereagujú na signalizáciu pri prevoze pacienta a neuhýbajú sa nám z cesty. Preto prosím všetkých vodičov, lebo viem, že nové autá sú často odhlučnené, aby sa počas jazdy pozerali občas aj do spätného zrkadla," dodáva Hybrant.