ČADCA. Starosta Starej Bystrice Ján Podmanický hovorí, že majú pripravené rôzne alternatívy. Verejné budovy i niektoré ďalšie objekty vykurujú plynom. Miestna základná škola, tiež centrum voľného času však fungujú na tuhé palivo. V prípade mimoriadnej situácie by sa žiaci z ďalšej školy presunuli a vyučovalo by sa na dve zmeny. Svoju činnosť by presunul aj obecný úrad, jeho pracovníci by úradovali v centre voľného času.
K dispozícii majú náhradný kotol na pevné palivo, ktorý by v prípade potreby inštalovali do niektorého z objektov.
Väčšina obyvateľov splynofikovanej obce má k dispozícii záložné kotly, ktoré by mohla použiť. „Určité problémy by nastali v bytových domoch, kde využívajú plyn a elektrinu. „Byty by sme dokurovali elektrinou. Obecný úrad má k dispozícii 50 elektrických radiátorov, ktoré môže poskytnúť tam, kde to bude potrebné,“ dodal Podmanický.
Problémom je jedna bytovka
V Turzovke uplynulý piatok zasadal krízový štáb. Ten riešil problém, ako sa bude kúriť v jednej bytovke v lokalite Predmier, ktorá je odkázaná na plyn. Momentálne v nej býva 140 ľudí. Zaoberali sa tiež Základnou umeleckou školou, ktorá sa takisto vykuruje plynom. Prijali opatrenia, podľa ktorých by mohli predísť možným haváriám. S ostatnými objektmi by v tomto meste problém mať nemali. Podľa primátora Miroslava Rejdu už dva roky majú alternatívny zdroj vykurovania biomasou. Sú naň napojené všetky školy a školské zariadenia. Okrem jednej, ktorú ešte vykurujú uhlím. Až 95 percent Turzovky môže kúriť biomasou. Predpokladá teda, že krízový režim by prežili.
Plyn vozia do zásobníka
Korňa, v ktorej žije 2 170 obyvateľov, zatiaľ splynofikovaná nie je, no problém by určite nastal aj tam. Zo zásobníka plynu, ktorý sem vozí Probugas z Martina, je napríklad vykurovaný jeden
z penziónov, tiež bytovka, kde žije 12 ľudí. Na plyn je napojená aj miestna cukrárenská výrobňa. Školáci by sa zrejme z prázdnin netešili, keďže školu vykurujú drevnými peletkami. Bez tepla by nezostali ani školské bytovky, ktoré okrem elektriny môžu použiť aj kotly na pevné palivo. Tiež v miestnej škôlke, kde chodí 40 detí, sa kúri pevným palivom. Rovnako je to so školskou jedálňou, kde varia pre 130 stravníkov.
Obecný úrad v Staškove zabezpečuje vykurovanie budov, ktoré má vo svojom majetku - budovu základnej i materskej školy, obecného úradu, zdravotného strediska a pošty - výlučne plynom. Podľa slov starostu Jána Dodeka nemajú pre ne žiadne alternatívne riešenie vykurovania. „Jediný ďalší zdroj je elektrická energia. Čo sa týka obyvateľstva, je situácia s plynom ďaleko lepšia,“ hovorí Dodek. Väčšina si totiž nechala pri plynofikácii alternatívne vykurovanie a môžu kúriť pevným palivom. Je tomu tak aj v rodine Heglasovcov. Hoci majú aj elektrické kúrenie, vykurujú výlučne tuhým palivom.
„Máme dostatočné zásoby dreva a plynové kúrenie sme pri plynofikácii jednoducho nechceli,“ dodáva pani domu. Podnikateľská sféra, ktorá pôsobí a podniká v Staškove, je tiež odkázaná na plyn a alternatívne vykurovanie nemá.
Kúria aj drevoštiepkou
V Kysuckom Novom Meste by pravdepodobne od zimy nezamrzli. Ako sme sa dozvedeli od primátora Jána Hartela, mesto okrem plynu vykuruje aj štiepkou. „Plynom kúrime, keď sú veľké mrazy, keď je zima miernejšia, príde na rad drevo-štiepka,“ hovorí primátor. Ak by sa dodávky plynu ani do konca januára na Slovensko nedostali a v náväznosti na celoštátne opatrenia by muselo mesto prejsť do krízového režimu, najskôr by podľa jeho slov odstavili teplú vodu, z čoho by usporili časť energie, v druhom stupni by na čas zatvorili všetky školy a napokon by nastúpilo vykurovanie na takzvaný pérovací režim.
„Kúrili by sme drevoštiepkou, síce nie na štandardnú teplotu, ale na takú, akú je schopné toto alternatívne kúrenie vyvinúť.“ Na mestský vykurovací systém sú napojené tri základné školy, jedna základná umelecká škola, Stredná priemyselná škola a Špeciálna základná škola, tiež sídlisko Kamence.
