Aj Kysuce majú svoje panoptikum. Nejde však o voskové figuríny. Sú z drôtu a dve už sídlia v Kysuckom múzeu v Čadci.
ČADCA. Čo nevidieť pribudne doterajším drôtenným exponátom Kysuckého múzea ďalšia - Ján Palárik oblečený v kňazskej sutane. Autorom je aj tentokrát výtvarník, drotár Ladislav Jurovatý ml., ktorého sochy „oblieka" bábkarská scénografka Martina Piatková.
Po tom, ako v galérii drotárstva v Kysuckom múzeu v Čadci našli svoje miesto Jozef Kroner či Eugen Cernan, pripravuje výtvarník, drotár Ladislav Jurovatý, ďalšiu osobnosť. Tentokrát pôjde o Jána Palárika. Autor prezrádza, že bude oblečený v kňazskej sutane, v rukách bude držať scenár divadelnej hry Drotár. Na krku bude mať drôtený kríž s korpusom. „Chceme vzdať hold otcovi slovenskej dramatickej tvorby. Máme k dispozícii všetky portréty, ktoré sú dostupné. Zaskočilo ma, že skoro každý je iný. Vôbec sa nepodobajú. Snažím sa o výraz pokojného, rozvážneho pána s výraznými črtami tváre a priamym pohľadom. Myslím si, že tak najlepšie stvárnim osobnosť Jána Palárika," vysvetľuje autor.
Socha bude vysoká približne175 centimetrov, vyrobia ju z mäkkého, žíhaného, oceľového drôtu. Konštrukciu postavy vytvoria zvarovaním z oceľovej guľatiny. Všetky kovové časti zakonzervujú olejom proti korózii.
Dokončuje mu hlavu a ruky
Výtvarník nám prezradil, že momentálne pracuje na dokončovacích prácach jednotlivých častí z drôtu - hlavy a rúk. Tie sa potom pripevnia na oceľovú konštrukciu s oceľovým podstavcom. Jeho spolupracovníčka Martina Piatková už ušila sutanu, zatiaľ vo viacerých kusoch. Odev bude obliekať po jednotlivých dieloch a priamo na figuríne ich zošije dohromady.
Práca na týchto sochách je podľa Jurovatého veľmi komplikovaná a pri pohľade na ne je z veľkej časti skrytá. Výsledok je omnoho jednoduchší než všetky tie technologické postupy. Veľkou výhodou nášho tandemu je aj to, že Martina je tiež zdatná drotárka. Je absolventkou kurzu „Výtvarné spracovanie drôtu", ktorý vediem pri ústredí ľudovoumeleckej výroby (ÚĽUV) v Bratislave. Je to kurz s najvyššou náročnosťou. Martina mala vystavené svoje práce aj na trienále drotárskeho umenia „Premeny drôtu" 2007 v Bytči. Momentálne pracuje v Štátnom bábkovom divadle v Bratislave. Dokážeme spoločne riešiť technické problémy, ktoré sa počas celej práce neustále objavujú," hovorí na margo spolupráce s bábkarskou scénografkou Jurovatý.
Rodinné striebro Slovákov
Známy umelec sa priznáva, že drotárstvo je naozaj jeho citovou záležitosťou. „Spisovateľ Vladimír Ferko pomenoval drotárstvo ako „rodinné striebro Slovákov. Žiadne iné označenie nie je také príznačné pre tento fenomén Slovákov, osobitne Kysučanov. Preto si nesmierne vážim činnosť Kysuckej nadácie. Tá pomenovala sochy osobností ako panoptikum. Niečo na spôsob voskových figurín v Anglicku. Naše sochy sú drotárske a to ich robí jedinečnými. Drotárstvo ako také je jedinečné a Slováci z Kysúc ho vyviezli na všetky kontinenty sveta," hovorí.
Uvažujú aj o holywodskej kráske
Kysucká kultúrna nadácia uvažuje aj o ďalších osobnostiach do galérie. Na budúci rok by to mal byť jeden z najslávnejších drotárov vôbec - Jozef Holánik - Bakeľ z Dlhého Poľa. Je možné, že túto sochu urobia niektorí kysuckí drotári. „Bolo by dobré, keby sa objavil aj nejaký iný výtvarný a remeselný názor v rámci tohto projektu," myslí si Jurovatý. Do budúcna sa vraj uvažuje napríklad o soche holywodskej herečky Poly Negri - s občianskym menom Eva Chalupcová, ktorá bola dcérou slovenského drotára. „Bolo by fajn, keby sa v panoptiku objavila aj socha ženy," myslí si Jurovatý. Poli Negri bola herečka z éry nemého filmu poľského pôvodu.
