ČADCA.
Ako dlho sa venuješ snowbordingu a kto ťa k tomuto športu priviedol?
Myslím, že to už je jedenásť rokov, odkedy som sa po prvýkrát postavil na snoubord. Priviedla ma k tomu zvedavosť z niečoho nového, niečoho, čo som ešte neskúsil. V tom čase mi dosku požičali kamarátky, ktoré s týmto zimným športom začali skôr.
Aj napriek zrušeniu tretieho dielu slovenského skokanského seriálu Skoč sy!, si sa stal opäť celkovým víťazom. Po koľkýkrát?
Majstrom Slovenska vo Freestyle (skoky) som už štvrtý rok po sebe a celkovo piatykrát.
Je radosť z titulu majstra Slovenska rovnaká ako po prvý raz?
Najväčšiu radosť som mal, keď som vyhral majstra Slovenska druhýkrát. Vtedy som ustál trik, ktorý dovtedy u nás na Slovensku nikto nepredviedol a bol som neskutočne šťastný. Ale samozrejme, že sa teším vždy, keď vyhrám, pretože jedenkrát vyhrať môže byť aj náhoda a preto som veľmi rád, keď znova obhájim titul.
Aké nové skoky si na súťaži predviedol? Mal si všetky na sto percent nacvičené?
Predviedol som skoky, ktoré už mám dlhší čas nacvičené, ale aj úplne nové. Napríklad jeden z nových bol backside 720 s dvojitým grabom, čo v preklade znamená, že som sa otočil o 720 stupňov okolo svojej osi a oboma rukami som si pritom držal snoubord. Ale aj napríklad Bs900 a cab540 invert, čo bol tiež úplne nový skok.
Kde si sa pripravoval a ako dlho príprava trvala?
Príprava trvá skoro celý rok, v podstate, začínam už začiatkom septembra v Rakúsku na ľadovcoch, pretože na Slovensku až do konca decembra nebol sneh a ani podmienky na trénovanie. Začiatkom decembra som absolvoval sústredenie v Amerike, na ktorom som bol vďaka svojím sponzorom. Bez ich podpory by môj tréningový proces nefungoval, preto im za pomoc veľmi pekne ďakujem.
Kam putujú výhry? Čo si za ne dopraješ?
Väčšinou oddych, lebo tých pretekov je viac, nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Už druhý rok sa snažím zúčastňovať aj na Svetovom pohári, ale mame problémy s komunikáciou medzi snoubordovou časťou a Slovenským lyžiarskym zväzom, ktorý nám nechce zabezpečiť reprezentovanie našej krajiny na takýchto podujatiach.
Si spokojný so svojou účasťou na Svetovom pohári v snoubordingu?
Nie, tento rok určite nie. Mal som dosť smolu a k tomu aj zdravotné problémy, s čím som vôbec nepočítal, ale aj taký je šport. Mrzí ma len to, že som nedostal žiadnu podporu od Slovenského lyžiarského zväzu. Pretože všetko ostatné sa dá do budúcna zmeniť, ale s nimi je komunikácia ťažká už dlhšie.
Koncom februára si sa zúčastnil aj na Snowboard feste v Drienici, kde si skončil na štvrtý. Ročník 2008 v Oravskej Lesnej si ho vyhral. Bola tohto roku konkurencia silnejšia?
Minulý rok mal Snowboard fest dve kolá, jedno bolo na Orave a druhé na Drienici pri Prešove. Tento rok to bol iba jeden pretek na Drienici. Už druhý rok sa mi však stalo, že som sa pred Drienicou pri tréningu zranil a nevedel som či vôbec štartovať. Nakoniec som na štart predsa len postavil, aj keď som nebol úplne v poriadku. Snowboardfest je pretek, na ktorom je veľká konkurencia. Tento rok prišli aj Fíni, Nemec, Poliaci, ale aj veľa Čechov, ktorí sú skutočne veľmi dobrí.
Ktoré ocenenie v tvojej snoubordovej kariére pre teba najviac znamená?
Je to ocenenie Majstra Slovenska 2006, ktoré som už spomínal, ale aj to tohtoročné, pretože som tomu venoval veľa času, pričom ma to neskutočne bavilo.
Študuješ?
Študujem druhý ročník na Ekonomickej Univerzite v Bratislave.
Ako zvládaš skĺbiť školu s jazdením? Máš individuálny študijný plán?
Snažím sa stíhať oboje, pretože individuálny študijný plán na našej škole neexistuje, odkedy bol prijatý nový školský zákon. Je to veľmi ťažké stíhať to, ale niektorí profesori mi vychádzajú v ústrety, čím mi dosť pomáhajú. No sú aj takí, ktorým to dokonca vadí. Na to som si však už zvykol.
Čo ťa ešte v tejto sezóne čaká?
Mám toho ešte dosť na pláne. Myslím, že ešte päť pretekov u nás, potom v Čechách a Rakúsku, pomedzi to tréning a samozrejme, škola.
Aké máš ambície do budúcna?
Chcel by som sa zúčastniť na zimnej olympiáde o šesť rokov, kedy skoky už mali byť zaradené medzi olympijské športy. Doteraz bola urampa, snowboardcross a slalom. Bude to však záležať aj od postoja Slovenského lyžiarského zväzu. To je taká dlhodobejšia ambícia. Inak sa chcem zabávať snoubordingom a stále sa zlepšovať.
Prezraď nám tvoj recept na úspech?
Recept je jednoduchý. Všetko je to v hlave, človek musí poznať seba, na čo má a v akých podmienkach si to môže dovoliť. Netreba sa preceňovať, ale ani báť, keď sa človek cíti dobre a teda má svoj deň. To čo chce urobiť, musí mať do detailov premyslené v hlave. Mám veľa kamarátov, ktorým išlo snoubordovanie veľmi dobre, ale prišlo zranenie z nerozvážnosti, ktoré bolo úplne zbytočné a museli skončiť.
Predsa len, snoubording nepatrí medzi najbezpečnejšie športy. Mal si nejaké zranenie, ktoré by skončilo v nemocnici?
V nemocnici nie, tak vážne som sa vďakabohu nezranil. Väčšinou to boli bežné zranenia, ako narazené rôzne časti tela, otras mozgu alebo podliate koleno. Raz som mal naštiepené rebrá a to celkom bolelo. Musel som spávať tri mesiace na chrbte.
Určite si dopraješ po sezóne oddych. Kam to bude?
Oddych určite, ten je veľmi dôležitý. Myslím, že to bude asi niekam k moru, keď mi v lete skončí sezóna. Konkrétne ale ešte neviem kam.
Autor: vta
