SKALITÉ. Plač troch kysuckých bábätiek sa spustil v martinskej nemocnici 7. marca. Trojčatá - Samko, Pavlínka a Katarínka prišli na svet cisárskym rezom a hneď od narodenia sa mali k svetu. „Deti sa narodili v tridsiatomštvrtom týždni. Samko važil 2,30 kg, Pavlínka 2,20 a Katarínka mala rovné dve kilá," hovorí šťastná mamička. Doma má okrem troch novorodencov ešte štyri ratolesti - štrnásťročnú Dominiku, dvanásťročného Martinka, osemročnú Soničku a ročnú Klárku. „Deti sú však zlaté, veľmi mi pomáhajú," teší sa.
Trojitý prírastok prekvapil
O tom, že do rodiny Strakovcov pribudne nie jedno, ale až tri bábätká, sa dozvedela pani Janka už na prvom ultrazvuku. „Najskôr som tomu nemohla uveriť. Bola som veľmi prekvapená, v tom pozitívnom zmysle, pravdaže. Je to pre mňa taký malý zázrak," hovorí. V rodine majú len dvojčatá. „Sú nimi manželov ujo a teta."
Ani Pavlovi nebolo všetko jedno. „Najskôr som to musel rozdýchať. Ale teraz som rád. Všetci traja sú veľmi zlatí," pridáva sa aj on. Práve on je ten, kto pani Janke najviac pomáha. Keď sa totiž dozvedela na ultrazvuku, že čaká trojčatá, musela sa šetriť. Nemohla nič ťažké dvíhať, ani sa namáhať. A doma už mali štvormesačnú Klárku. Pavol Straka teda neváhal a svoju živnostnícku činnosť načas prerušil. Ostal doma a o najmenšiu Klárku, ale aj o jej troch starších súrodencov sa postaral.
„Často som musela ležať v nemocnici na pozorovaní a manžel ostával na celú domácnosť sám," hovorí mamička a dodáva, že to zvládol skvele. Dokonca vraj lepšie ako niektoré ženy. To, čo sa naučil pri dnes už ročnej Klárke, zúročuje aj pri svojich ďalších potomkoch. Predsa len, bábätká si vyžadujú tiež svoju pozornosť, hoci majú len niečo vyše mesiaca.
So svojim životom sú spokojní
„Doobeda pekne spinkajú, poobede, keď sú všetci doma, sa však aj oni už ohlasujú a dávajú o sebe vedieť," smeje sa šťastná mamička. Počas noci sa budia tak tri až štyrikrát. Každá mamička si vie predstaviť, koľko je roboty okolo jedného bábätka, skúste si však predstaviť, že ich máte doma tri. Pani Janka je však spokojná. Svoj život by nemenila s nikým. A jej deti sú jeho náplňou.
„Nikdy som neuvažovala nad tým, koľko chcem mať deti. Vždy som si hovorila, že koľko mi ich Boh požehná, toľko ich bude," hovorí skromne. Samozrejme, že má aj obavy, predsa len, mať toľko detí v dnešnej dobe je dosť veľká aj finančná záťaž. Pani Janka ani jej manžel sa však na to tak nepozerajú. Svoje deti berú ako veľký dar. „Naše deti sú skromné, majú sa radi, vedia aj dávať, nielen brať," vymenúvajú rodičia prednosti viacpočetných súrodencov. Ako sami hovoria, ich deti nie sú o nič ukrátené, dostanú všetko čo potrebujú.
Ani na chvíľu sa nenudia
Ich život sa v podstate ani nezmenil, vlastne sa len obohatil o tri ľudské bytosti a príjemné povinnosti. Denný režim Strakovcov vyzerá každý deň, rovnako hekticky. Ráno bábätká prebalia, nakŕmia, poumývajú, vychystajú ostatné deti do školy.
Doobeda, kým trojica malých súrodencov spinká, venujú sa malej Klárke, potom je obed, prebaľovanie, kŕmenie, hranie sa, znova kŕmenie prebaľovanie. Potom nasleduje večerné kúpanie, kŕmenie. Vyzerá to naozaj náročne, ale Strakovci sa smejú: „Aspoň sa ani na chvíľu nenudíme."
