Jozef Vražel, primátor Mestského úradu v Čadci:
Už pri tvorbe rozpočtu na roky 2009 - 2011 sme počítali s nižším hospodárskym rastom, ako v tom čase odhadovalo Ministerstvo financií SR. Do príjmov na rok 2009 sme zapracovali o 900 000 € menej, ako stanovil rezort. Okrem toho, mesto v uplynulých dvoch rokoch hospodárilo s vysokým prebytkom rozpočtu a ostávajúce finančné prostriedky boli smerované do fondu rozvoja bývania a rezervného fondu a tieto neboli čerpané.
Uvedené zdroje by mali v dostatočnej miere pokryť riziká vyplývajúce z dopadov hospodárskej krízy na rozpočet. Napriek tomu, vedenie mesta prehodnotilo priority, najmä v oblasti rozvojových aktivít. Dočasne pozastavilo rekonštrukciu pavilónu v areáli A. Hlinku pre Centrum voľného času a prístavbu a nadstavbu ZUŠ Čadca. V rámci II. zmeny rozpočtu budú finančné prostriedky smerované na vytvorenie nových pracovných príležitostí (výstavbu priemyselného parku Čadca Podzávoz) a vytvorenie sociálneho podniku.
Juraj Strýček, starosta obce Svrčinovec:
Pri schvaľovaní nášho rozpočtu sme dbali na to, aby sme nepodcenili dopady krízy. Predovšetkým sme sa snažili čo najhospodárnejšie upraviť časť rozpočtu, ktorý sa týka bežných výdavkov - chodu úradu a pod. Podľa ďalšieho vývoja sme pripravení upravovať aj citlivejšie položky, ako mzdy, prípadne pracovný čas.
Najhoršie by bolo, keby sme siahli na kapitálové výdavky spojené s čerpaním fondov EÚ. Tam by sme neradi výdavky krátili alebo zmrazovali. Čerpaním prostriedkov z fondov EÚ máme možnosť opraviť, príp. vybudovať obecný majetok. To, čo budeme musieť ešte krátiť, nevieme zatiaľ odhadnúť, a čo je najhoršie, ani ovplyvniť. Aj pre nás by bolo najideálnejšie, keby sa situácia stabilizovala a my by sme nemuseli už nič z FP ani krátiť, ani zmrazovať.
Kamil Kobolka, prednosta Mestského úradu v Turzovke:
Samospráva mesta po zverejnení krízových opatrení Vlády SR vytvorila poradný krízový výbor, ktorý priebežne monitoruje vývoj ekonomickej krízy v spoločnosti a na základe toho operatívne pripravuje pre orgány samosprávy návrhy variantných opatrení.
Tieto sa parciálne dotýkajú všetkých oblastí - počnúc stavom zamestnancov v samospráve, spôsobom ich odmeňovania vrátane motivačných prvkov a reštriktívnymi opatreniami v bežných i kapitálových výdavkoch všetkých oblastí výkonu samosprávnych kompetencií.
Samospráva mesta má eminentný záujem na tom, aby tieto kroky nemali žiadny alebo len minimálny vplyv a dopad na bežný život občanov a organizácií mesta. Hľadajú sa možnosti, aby sa po ukončení prác na stavbe Odkanalizovanie Horných Kysúc a zásobovanie pitnou vodou mohlo z rozpočtu mesta okrem iného zainvestovať približne 1 mil. € do povrchových úprav miestnych komunikácií, chodníkov a rozvoja centrálnej mestskej zóny, čo sú pre občanov prioritné prvky ďalšieho rozvoja mesta.
Všetky uvedené opatrenia sú konzultované na úrovni Finančnej komisie MsZ a budú predmetom rokovania MsZ v najbližších týždňoch.
Pavol Gomola, starosta obce Čierne
Samospráva nie je výrobný podnik. Výrobný podnik sa snaží vysokou kvalitou svojich výrobkov uspieť na otvorenom trhu a podľa toho si volí aj mzdovú politiku. Samospráva si svoj obecný rozpočet môže navýšiť jedine dlhodobým vysokým pracovným nasadením vedúcich pracovníkov, ktorí pripravujú projekty do grantových súťaží.
U nás v obci Čierne k týmto prácam ešte pristupujú aj úlohy súvisiace so stavbou Odkanalizovanie Horných Kysúc a pripravovanou stavbou diaľnice D3. Taktiež sa prednedávnom dokončila aj stavba Odstránenie bodovej závady - krivá cesta. Všetko toto zvládame bez ďalšieho navýšenia počtu pracovníkov a v tom spočíva aj naša úspora v rámci krízy - pracovať rýchlo a ekonomicky.
Samozrejme, čo sa týka investičných akcií, musíme urobiť poradie ich dôležitosti a realizovať iba tie, ktoré sú najviac dôležité pre občanov. Chceme tiež zachovať doterajší štandard v sociálnej oblasti i školstve.
Ján Hartel, primátor Kysuckého Nového Mesta:
Vplyv a dôsledky krízy pociťuje v súčasnosti na Slovensku vari každý obyvateľ. Verejná správa a v rámci nej samospráva sa práve dôsledkom prebiehajúcej krízy vyhnúť nemôže.
Mesto pripravovalo návrh rozpočtu na rok 2009 v poslednom kvartáli roku 2008, v čase keď ešte nebola zverejnená ministerstvom financií kvantifikácia vývoja dane z príjmu fyzických osôb (DPFO). Táto je rozhodujúcou príjmovou položkou rozpočtu mesta. Preto sme vo výdavkovej časti rozpočtu oproti roku 2008 počítali len s miernym navýšením bežných výdavkov na pokrytie valorizácie miezd a inflácie súvisiacej s nákupom tovarov a služieb.
Návrh rozpočtu predložený na schválenie koncom decembra 2008 sme nezmenili, aj keď prognóza vývoja DPFO bola v tom čase veľmi optimistická a pri jej naplnení by došlo k výraznému zvýšeniu príjmovej časti rozpočtu oproti jeho návrhu. Túto situáciu sme však chceli riešiť až úpravou rozpočtu po 1. kvartáli podľa skutočného vývoja príjmov.
Tento krok sa ukázal ako správny a k dnešnému dňu sme po podrobnej analýze neboli donútení prijímať reštrikčné opatrenia.
Mesto Kysucké Nové Mesto plánovalo na rok 2009 v oblasti investičnej výstavby najviac takých akcií, ktoré súvisia so spoluúčasťou na úspešných projektoch v rámci európskych fondov. Zatiaľ má finančne pokrytú spoluúčasť na troch úspešných projektoch, ktorými sú rekonštrukcia a modernizácia ZŠ Nábrežná, ZŠ Clementisova a ZUŠ v Kysuckom Novom Meste.
Táto spoluúčasť činí cca 249-tis. €. Mesto podalo i ďalšie žiadosti o NFP spolu s projektmi na príslušné ministerstvá. Po hĺbkovej analýze rozpočtového roka 2008, kde sa predpokladá kladný hospodársky výsledok - bude mestské zastupiteľstvo na májovom zasadnutí rozhodovať o použití investičných prostriedkov na ďalšie investičné akcie.
Vzhľadom na vyššie uvedený rozbor filozofie rozpočtu v súčasnosti nepredpokladáme vážnejšie vplyvy, ktoré by obmedzovali v doteraz schválenom rozsahu činnosť školských, sociálnych a dopravných služieb na území nášho mesta.
Zamestnancom mesta, vrátane čelných predstaviteľov mesta sa priznáva odmena jedenkrát ročne (ku koncu kalendárneho roka). Táto je viazaná na zdroje v rozpočte a na vykonanú prácu so zreteľom na individuálne výsledky. Je teda jasné, že odmeny, ak budú, budú vyplatené až na základe reálneho stavu plnenia rozpočtu, ak to jeho plnenie umožní.
Jozef Horník, primátor Krásna nad Kysucou:
V súčasnej dobe ešte nikto nevie presne povedať - teda vyčísliť, aký bude mať finančná kríza dopad na príjem rozpočtu samospráv. Podľa posledných oficiálnych informácií by mal byť rozpočet v príjmovej časti, ktorú tvorí podiel z daní fyzických osôb, znížený približne o 7 percent, čo je v našom prípade asi 149 373 €. Túto čiastku sa snažíme ušetriť z časti bežných výdavkov. Podľa toho, aký bude výber daní v skutočnosti, budeme následne riešiť aj výpadok v príjmovej časti.
Zatiaľ nepredpokladáme presun financií z kapitálového do bežného rozpočtu. Neuvažujeme ani o znížení kapitálových výdavkov. Všetko bude závisieť od plnenia príjmovej časti rozpočtu. Momentálne je predčasné hovoriť o ďalších opatreniach.
Zamestnanci obce dostávajú odmeny až na konci roka vo forme 13. platu a jeho výška sa odvíja od množstva finančných prostriedkov, ktoré sa v rozpočte nachádzajú. Odmeny poslancov u nás sú také nízke, že v súčasnosti sme zatiaľ ani v poslaneckom zbore neuvažovali o ich znížení.
