Najviac ohrozené lykožrútom sú dná dolín a východná časť Tatier, ako aj susediaca Spišská Magura. Do zóny s mimoriadne nepriaznivým stavom smrekových lesov patria tiež Kysuce, Orava či ďalšie lesné lokality Slovenska.
Chcú účinne zasiahnuť
Národné lesnícke centrum vypracovalo v októbri poslednú verziu opatrení. Návrh konštatuje, že ak sa nebude z akýchkoľvek príčin realizovať, nepodarí sa podkôrnikovú kalamitu zvládnuť. „Z globálneho hľadiska je pravda, že podmienky pre prežívanie smrekových lesov sa v strednej Európe postupne menia,“ konštatuje výskumný pracovník Národného lesníckeho centra Ladislav Kulla. „Ide najmä o lesné porasty založené na stanovištiach pôvodných listnatých lesov. To však automaticky neznamená, že podmienky pre stromy sú horšie. Paradoxne, je doložené, že rast a produkcia smreka v poslednom období v Európe stúpa. Zlepšujú sa ale aj podmienky pre škodcov, ktorí sa stávajú agresívnejšími. Podstatné je, že výslednica vzťahu strom – škodca vyznieva dnes pre škodcu.“
Škody sú veľké
Podľa Kullu k tejto situácii nemuselo dôjsť. Lesníctvo má prepracované účinné systémy kontroly a potláčania škodcov, špeciálne podkôrneho hmyzu, ktoré sa vyvíjali dlhodobo. Ich včasné nasadenie v čase rizika by určite zabránilo dnešnému rozsahu škôd. Tak napríklad len v budúcom roku sa na Slovensku podľa ministra Becíka vyťaží viac ako päť miliónov kubíkov dreva v dôsledku lykožrútovej kalamity.
Bojovať treba
„To máte, ako keď zasadíte zemiaky – keď sa o ne nestaráte, s veľkou pravdepodobnosťou vám ich zničia škodcovia a z úrody nebude nič,“ vysvetľuje Kulla. „Nasadili sme smreky a nechali ich napospas osudu. V Tatrách z dôvodov ochrany prírody, na Kysuciach chaosom a zanedbaním základných zásad ochrany lesa pri zmenách vlastníctva v 90-tych rokoch. Čo teraz? Ohniská hynutia majú regionálny charakter a prechodová zóna šírenia, kde sa žiadajú intenzívne opatrenia, sa meria na kilometre a nie stovky metrov. Aj laik cíti, že v boji s podkôrnym hmyzom narážame na hranice praktických možností. Rozhodne však súhlasím so sústredením úsilia a finančnej podpory vlády na brzdenie kalamity v zónach jej šírenia. Je to front, kde sa ešte oplatí bojovať – tak v mene prírody, ako aj v mene ľudí, ktorí z lesa a v lesnom prostredí žijú. Teda aj v mene Kysučanov," uzatvára Ladislav Kulla.
