Po sympóziu v Oščadnici, ktoré organizuje Kysucká galéria v Čadci už sedem rokov, bolo čadčianske medzinárodné sochárske sympózium svojimi ambíciami a zameraním druhým veľkolepým sochárskym podujatím v našom regióne, čo je jav aj v širšom meradle ojedinelý a vzácny. „Sympózium je za nami – pred nami stoja konkrétne hmatateľné výsledky – umelecké diela, zatiaľ provizórne umiestnené na zelenom priestranstve vedľa domu kultúry, zatiaľ čakajúce na svoje stále miesto v exteriéri mesta,“ hovorí Zuzana Sýkorová z Kysuckej galérie v Čadci. Okrem zahraničných tvorili v Čadci aj domáci, kysuckí umelci. „Svojim vertikálnym, tvarovo čistým objektom nazvaným Pán Boh daj šťastia, stolička Jozef Mundier s humorom jeho tvorbe vlastným, parafrázuje nielen názov klasickej slovenskej rozprávky (Pán Boh daj šťastia, lavička), ale i v samotnom stvárnení nenecháva nikoho na pochybách že v jeho videní v súlade s dobou nie lavička, ale stolička sa stáva zázračným predmetom preverujúcim čisté srdce a úmysly človeka. Jaroslav Gaňa zasa necháva znieť Dialóg lesných duchov dvoch monumentálnych, sochársky minimalisticky tvarovaných objemov, oživených zaujímavou štruktúrou a následne farbou. Stanislav Sýkora vytvoril kinet Špirálu v kombinácii troch materiálov. Verný svojmu výtvarnému názoru a profesii architekta vedie špirálu v čistých kovových líniách – objekt elegantný vo svojej jednoduchosti, nemenný – zároveň meniaci sa vplyvom závanu vetra. Gustáv Švábik sa vo svojom objekte Pocta Kysuciam rozhodol monumentalizovať tvary a formy svojich komorných krajín. Vrstvenú kysuckú krajinu v charakteristickej farebnosti ukryl do tela mohutného kmeňa stromu na spôsob malých kaplniek, aké nachádzame najmä pri lesných cestách po celom Slovensku,“ hodnotí umelecké diela kysuckých „majstrov“ Sýkorová.
