Pre tamojších obyvateľov, ktorí si podali odvolanie proti územnému rozhodnutiu na Krajský stavebný úrad v Žiline, je ďalšou ranou osudu odpoveď, ktorú dostali minulý utorok 23. septembra. Po roku sa dozvedeli, že ich požiadavky, týkajúce sa pretrasovania komunikácie, náhradného bývania či prístupu k domom sa akceptovať nebudú, pričom proti rozhodnutiu sa už nemôžu odvolať. „Sme z toho doslova zúfalí,“ hovorí Ondrašinová. Nečudo, vo vyjadrení, ktorá obdržala aj ona, sa píše, že o nestabilnom území, svahových deformáciách v tejto lokalite stavebný úrad vie. Riešiť to však bude tak, že sa zdokumentuje stav domu pred začatím stavebných prác a bude podliehať monitoringu, s tým že v prípade „opodstatnenosti“ môže dôjsť k jeho výkupu a asanácii. Obyvatelia sú z takéhoto pripravovaného postupu zhrození. Znamená to, že náhradné domy nedostanú, budú žiť zovretí medzi dvomi cestami a šiestimi jazdnými pruhmi a s obavami čakať, či sa im nezačne triasť dom, praskať steny a múry.
Všetci, ktorí žijú v tejto lokalite i ďalších, kadiaľ by mala smerovať diaľnica, sa obávajú aj novely zákona o mimoriadnych opatreniach pri stavbe diaľnic a rýchlostných ciest, ktorú sa chystá predložiť Ministerstvo dopravy samostatne po tom, ako „neprešla“ v cestnom zákone. Bezmocnosť a beznádej pociťovali obyvatelia dotknu-tých osád, už keď sa dozvedeli o „vsuvke“ do cestného zákona, ktorá sa týkala vyvlastnenia pozemkov pod diaľnice a rýchlostné cesty. Aj v ich prípade by takto mohol štát použiť pôdu bez toho, aby za ňu najprv zaplatil. Začať stavať aj bez zaplatenia za pozemok sa pôvodne malo dať na vyše 150 kilometroch plánovaných ciest. Po novom to malo byť takmer o 300 kilometrov viac. Úseky pod plánovanými 290 kilometrami diaľnic a rýchlostných ciest sa do návrhu zákona dostali cez pôvodne navrhnutý cestný zákon. Prezident SR Ivan Gašparovič však zákon nepodpísal. Parlament prezidentove veto neprelomil.
Minister dopravy Ľubomír Vážny však povedal, že rozšírenie vyvlastnenia na všetky plánované rýchlostné cesty a diaľnice vyriešia novelou zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest. Obyvatelia z osád U Ševca, U Manči, z Bukova či od Špindli sa obávajú budúcnosti. Niektoré domy by sa mali asanovať, niektoré byť doslova zovreté ako v kliešťoch medzi diaľnicou a dvojprúdovou príjazdovou cestou smerom na Žilinu. Tak to totiž predpokladá takzvaný červený variant. Aj čo sa týka tohto variantu, ide o skutočne šalamúnsku záhadu. V minulosti sa totiž hovorilo stále o modrom variante, ktorý domy, obrazne povedané, „obišiel“. Obyvatelia zdôrazňujú, že nie sú proti výstavbe diaľnice, no sú proti červenému variantu. Podľa nich existujú organizácie a firmy, ktoré by dokázali skĺbiť jedno i druhé a vyjsť občanom v ústrety a viesť diaľnicu tak, aby čo najmenej zasahovala do života.
Súčasné trasovanie môže značne narušiť statiku ich domov, veď v niektorých lokalitách, napríklad U Manči, boli už niekoľkokrát zosuvy pôdy. Ľudia si myslia, že boli podvedení. Niekto ich, ako hovoria, doslova predal. Namiesto modrého variantu, ktorý bol schválený, sa z ničoho nič začalo hovoriť o červenom ako o definitívnom. Sú presvedčení, že nikto nemyslel na príjazd k domom, bezpečnosť ľudí, ktorí tu zostanú žiť. Nevedia si vysvetliť, ako je to možné, že po zosuve v susednej lokalite U Manči, kde firma INGEO zo Žiliny absolútne neodporúčala viesť diaľnicu na tomto úseku, je zrazu skutočnosť iná. Obyvatelia dotknutých lokalít zaslali v minulosti svoje pripomienky aj k návrhu zákona o vyvlastňovaní pozemkov a sta-vieb. Ich námietky, ako ukázala súčasnosť, zatiaľ nikto neakceptoval a s najväčšou pravdepodobnosťou už ani nebude.