Zriadenie minizoo má svoj význam
V Základnej škole vo Svrčinovci s tým nemajú problém. Žiaci sa do nej vracajú veľmi radi. Dokonca aj cez prázdniny tu niektoré z nich občas zavítajú. Dôvod je jednoduchý. Riaditeľ školy Jiří Fiala spolu so svojím školníkom Adolfom Strýčkom zriadili v budove maličkú „minizoo“. Vo veľkých vitrínach na chodbách môžete vidieť nielen akvarijné rybky rôznych druhov - niektoré obrovské ako chlapská dlaň, iné hrajú všetkými farbami, ale aj korytnačky, laboratórnych potkanov, hlodavcov osmakov čílskych, ktorí sa až nápadne podobajú na veveričky, papagáje... Jednoducho, radosť pozerať. „Deti sa často pri vitrínach zastavia, pozerajú. Cez prestávky nebehajú, nevyvádzajú. Zaujímajú sa o každý nový prírastok, o to, čo zvieratká jedia a podobne,“ vysvetľuje riaditeľ školy. Takýmto spôsobom sa snažia aj vštepiť deťom lásku k prírode. Veľa mladých si v súčasnosti ani neuvedomuje, že príroda okolo nás sa pomaly vytráca, mnoho druhov živočíchov už aj vyhynulo. Dnešnú dobu ovládajú počítače a virtuálni domáci miláčikovia.
Potešil ich aj nový prírastok
Svrčinovské deti však majú prírodu neustále okolo seba. Je ich každodennou súčasťou. „Základka“ sa môže v súčasnosti popýšiť aj veľmi vzácnym prírastkom. V hlbokých priestoroch kotolne, malom „kumbálku“, kde má svoje kráľovstvo školník Adolf Strýček, sa nedávno „narodilo“ desať malých hadíkov - užoviek červených, nazývaných tiež amerických. Zatiaľ sú ako malé špagátiky, ale už čoskoro začnú samé prijímať potravu a začnú rásť. „Je to náš vlastný odchov. Mali sme svoju hadiu samicu. Samca sme si požičali. Keď užovka vyliahla vajíčka, vyrobil som provizórny inkubátor, do ktorého som nasypal rašelinu,“ informuje bielovlasý školník ako k prírastku prišli. Potom bolo treba už len čakať. V literatúre sa dočítali, že hadíky by sa mali vyliahnuť tak za 60 až 70 dní.
Nebolo to však jednoduché. Pán Adolf musel v inkubátore udržiavať určitú teplotu i vlhkosť. Po šesťdesiatich piatich dňoch sa dočkal. Z hliny začali vyliezať prvé malé špagátiky - hadíky. Pekne jeden po druhom. Až ich bolo jedenásť. Dnes sú tie dvojtýždňové hadíčatá plné života. Len čo otvorí školník sklenený poklop na akváriu, už sa snažia dostať von. „Minule aj jedno ušlo, našiel som ho až za hodnú chvíľu,“ smeje sa pán Adolf. Školský zverinec, o ktorý sa tak vzorne stará, je zároveň jeho veľká záľuba.
„S nápadom založiť v škole takýto „zverinec“ prišiel vlastne náš pán školník. Keď doma maľoval, priniesol aj veľké akvárium plné rybiek. Postupne pribudli korytnačky, osmaci i laboratórni potkani,“ dozvedáme sa od riaditeľa. On ako dlhoročný biológ nemal nič proti. Prírodu a najmä tú živú má doslova v srdci.
Užovka od kamaráta
Hadiu samičku priniesol on od svojho kamaráta. Užovka americká nie je vôbec nebezpečná. Nepatrí medzi jedovatých hadov. Preto sa netreba ničoho obávať. Aj deti sa zo spomínaného hadieho prírastku tešia. Veď prežili celý ten kolobeh - od kladenia vajíčok až po vyliah-nutie sa - naživo. Len máloktorá škola sa môže pochváliť tým, že to, čo sa jej žiaci učia na hodinách prírodovedy a biológie, im môžu pedagógovia predviesť a ukázať aj reálne. Všetko má však aj svoje kladné i záporné stránky. I keď, ako hovorí s úsmevom Jiří Fiala, tie kladné určite prevládajú nad tými druhými. „Neviem, či to môžeme nazývať zápornými stránkami. Asi ani nie. Ide skôr o to, že túto našu minizoo vlastne musíme financovať z vlastných prostriedkov. Tiež rodičia veľmi pomáhajú. Nemôžem predsa na školstve žiadať financie na potravu pre hadov či papagáje. Deti sú však veľmi pozorné. Často sú to práve ony, ktoré sa vzdajú svojho jabĺčka či prinesú z domu inú poživeň pre náš zverinec. Sme im za to veľmi vďační,“ hovorí riaditeľ. Určite to každé dieťa robí rado. Veď sú to aj ich zvieratká. Patria všetkým. Preto sa veľmi radi zúčastňujú aj na starostlivosti o ne. Odmenou im za to je obdiv okolia. Nejeden žiak z inej školy im má naozaj čo závidieť.
