Zaujala nás informácia, že niektorí Slováci ju chodia „darovať“ do cudziny. Aj keď slovo darovať nie je v tomto prípade priliehavé, pretože svoju krvnú plazmu predávajú. Dozvedeli sme sa aj to, že väčšina slovenských nemocníc nemá špeciálne separátory plazmy a krvných buniek. „Takýto separátor plazmy nemá ani naša nemocnica. Na našom hematologicko-transfuziologickom oddelení odoberáme krv klasickým spôsobom, potom odseparujeme krvinky od plazmy,“ vysvetľuje primár tohto oddelenia z čadčianskej NsP Jozef Grochal. Postup je zhruba taký, že sa krv odoberie do vaku, nastúpi na rad centrifúga, kde sa odseparujú krvné bunky od krvnej plazmy. Nasleduje šokové zmrazenie, ktoré musia na trasfúzke urobiť do štyroch hodín od odberu. Zvyšná krv slúži na transfúzne účely.
Krvná plazma sa zmrazuje do mínus osemdesiat Celziových stupňov. Podľa informácie primára plazma slúži pre terapeutické účely nemocnice, časť poskytujú na spracovanie. Zatiaľ však nemali prípad, že by chcel krvnú plazmu niekto predať, doposiaľ nezaznamenali ani žiaden platený odber krvi. Na čadčianskej transfúzke, rovnako ako v iných na Slovensku mali počas dovolenkového obdobia problémy s nedostatkom krvi. Tento stav v podstate ešte doznieva, aj keď sa podľa slov primára situácia o čosi zlepšila. Aj touto cestou prosia darcov, aby prišli darovať krv, ktorej je stále nedostatok. Vlani v novembri začala Klinika hematológie a transfuziológie Martinskej fakultnej nemocnice ako jediná na Slovensku s transplantáciou kmeňových buniek. Na hematologicko-ransfuziologickom oddelení NsP v Čadci v rámci spolupráce s klinikou začali predčasom vykonávať separáciu kmeňových buniek. Presnejšie povedané, pripravujú koncentrát, ktorý je mimoriadne dôležitý pri spomínanej transplantácii. Veľkou mierou sa tak podieľajú na záchrane pacientov.
Primár Grochal hovorí, že ide vlastne o výskumnú úlohu Ministerstva zdravotníctva SR. Okrem spomínanej kliniky pri tomto ojedinelom zákroku spolupracujú aj s Národným centrom hemostázy a trombózy v Martine, tiež tamojšou Klinikou transplantačnej a cievnej chirurgie. „Najmä u mužov často dochádza k nepriechodnosti ciev, zvlášť na dolných končatinách. Dochádza k odumieraniu a hrozí amputácia. Pacient pri tom trpí veľkými bolesťami. Pri použití autológnej trans-plantácie kmeňových buniek v poškodenej končatine dochádza k revaskularizácii (novotvorbe) ciev, začne sa prekrvovať a amputácia nie je potrebná,“ vysvetľuje primár. V Martine robia výber pacienta, vykonajú odber kostnej drene, urobia cytomorfologické vyšetrenie. V Čadci zasa oddelia kmeňové bunky a pripravia ich na transplantáciu. Doposiaľ realizovali takúto separáciu kmeňových buniek trikrát. Mali napríklad pacienta z Turca, ktorému hrozila amputácia dolnej končatiny. „Punktát“, teda kostnú dreň, odoberajú z lopaty bedrovej kosti, ktorý potom spracujú. Podľa primára veľmi dôležité pri tomto liečebnom postupe je aj to, že krátko po napichaní transplantátu zmizne bolesť, čím sa pacientovi veľmi uľaví. Na Slovensku ide o prvú lastovičku, lekári však takýto postup používajú napríklad v Japonsku, no napríklad aj v Prahe.
