Pán František, ktorý má útulnú chalúpku so záhradkou v časti Horelica, sa smeje, že ešte „dolniakov“ naučí, ako sa vínko dorába. Tento záhradnícky kutil si vraj vinič priniesol pred šiestimi rokmi. Ani ho nenapadlo, že by bol z neho aj nejaký iný úžitok, než „ozdobný“. No v jeseni sa hrozno začalo „červenať“ ako deva pred výdajom a on tušil, že mu treba dopriať čas, aby sa poriadne „vyfarbilo“. Vraví, že ide o modrú odrodu, ktorá si na Kysuciach, kde je skutočne pestovanie hrozna raritou, potrebuje pohovieť do konca októbra. Vlani ho vraj boli dve debničky, časť z neho sa premenila aj na tekutú podobu. Jediné čo nestihol, bolo vymyslieť pre vínko názov. Nuž, možno tento rok, bude aj ten, keďže úroda sa ukazuje opäť dobrá.
No nielen viničom je Františkova záhradka zaujímavá. Za slnkom sa naťahujú aj dve broskyne, ktoré takisto nemajú núdzu o plody. Práve počas našej návštevy sa pán František zháňal po rebríku, aby tým, ktorým už oskar doprial plnú krásu, pomohol z konárov. Keďže František zrejme so všakovakými hókus – pokusmi nekončí, je možné, že v záhrade v budúcnosti pribudne banánovník či kokosovník. To by však potreboval pre správny imidž aj tropického papagája. Zatiaľ s ním na dvorčeku hrkúta hrdlička, ktorá pri šarvátke s potkanom prišla o oko. Aj s tým jedným však bedlivo sleduje, čo jej pán robí v záhrade. Smutná je však z toho, že čo nevidieť bude zima a všetku tú nádheru a voňajúcu krásu prikryje biela perina.
