Laicky povedané, žiaci budú menej praxovať, čo znamená, že budú aj menej pripravení pre pracovný trh. Bývalé Stredné odborné učilište, dnes Spojenú školu v Kysuckom Novom Meste, navštevuje viac ako 670 žiakov. Vyučujú tu viaceré odbory - pre budúce povolanie sa tu pripravujú napríklad mechanik elektrotechnik, mechanik mechatronik, mechanik nastavovač, obrábač kovov, strojní mechanici, inštalatéri či mechanici – špecialisti
v automobilovom priemysle. „Reforma v školstve bola potrebná vzhľadom k zmene, ktorá sa na Slovensku udiala. Ide napríklad o voľný pohyb pracovnej sily, pribudli firmy, ktoré priniesli so sebou zahraničný kapitál a, samozrejme, nové náročné technológie. Nastúpili informačné technológie, automatizácia, CNC technika, obrábacie centrá a podobne, čo kladie aj vyššie nároky na prípravu žiakov,“ hovorí riaditeľ školy František Korenčík. Hovorí, že v minulosti škola nemala problémy s umiestnením svojich žiakov vo firemnej praxi, veľké fabriky si nezriedka takýmto spôsobom pripravovali už svojich budúcich zamestnancov. Súčasné učebné plány však okliešťujú odborné predmety, respektíve odborný výcvik – prax.
Pre ilustráciu, starý učebný plán stanovil pre odbor mechanik – elektrotechnik 54 hodín pre všeobecno-vzdelávacie predmety a 78 hodín pre odborné predmety. Nový učebný plán stanovuje 62 hodín pre všeobecno-vzdelávacie predmety a 70 hodín pre odborné predmety. V prepočte na školský rok je to o vyše dvesto hodín menej. Predtým boli vyučovacie hodiny odbornej prípravy 60-minutové, žiaci praxovali 6 hodín, respektíve 7 hodín denne podľa ročníkov, pričom mali jednu 30-minútovú prestávku. Dnes sú hodiny 45-minútové, prestávok je viacero. Žiaci v I. a II. ročníku tak napríklad len počas jedného dňa takto prídu o dve hodiny praxe. Riaditeľ vysvetľuje, že problém takto nastáva aj pri samotnej praxi, keďže vo viacerých odboroch si žiaci musia, obrazne povedané, pripraviť aj pracovisko, potrebný materiál na spracovanie, čo sa pri sústavnom prerušovaní nedá technicky zvládnuť. Zníženie hodín odbornej prípravy spôsobí, že absolventi získajú menej pracovných návykov, budú mať menšie šance uplatniť sa na pracovnom trhu. Riaditeľ konštatuje, že pri tvorbe novej školskej legislatívy autori nebrali do úvahy pripomienky z praxe. Problémom bude napríklad aj splnenie podmienok pre výučný list.
Ten totiž stanovuje 1 500 hodín praxe. Pri súčasnom dodržiavaní vyhlášky by však niektoré odbory museli ísť pod stanovený limit. Spojená škola v Kysuckom Novom Meste spolupracuje s viacerými firmami, kde žiaci jednak vykonávajú prax, nezriedka v nich končia ako zamestnanci. Ide napríklad o KIU Motors, INU Kysuce, Kinex –KLF, Omniu a ďalšie. „Je nepochopiteľné, že sa počet hodín praktickej prípravy na stredných odborných školách podľa nového školského zákona znižuje, pričom na všetkých možných sedeniach, týkajúcich sa výučby a praktickej prípravy, mali všetci zamestnávatelia pripomienky práve k tejto oblasti. Žiaci by mali získať na ško-lách čo najviac praktických zručností a návykov. Konkrétne, v našej a. s. to pri vstupnej príprave absolventov pociťujeme ako základný nedostatok,“ uviedla Marta Jozefíková, vedúca personálneho odboru INA Kysuce. Žiaci stredných škôl by mali byť podľa nej čiastočne pripravení na prax, ktorú budú po ukončení školy vykonávať profesionálne. „Firmám sa sťažuje ich zaškolenie tým, že ich musia okrem odborných vecí učiť tiež základné praktické návyky
a zručnosti. Ide o krok späť vo vzdelávaní žiakov a ich praktickej príprave na povolanie,“ dodala Jozefíková.
