A to napriek tomu, že vlani v januári mu amputovali pravú nohu. Osud postihnutého sa začal odvíjať vo februári roku 1998. „Viezol som autom chlapov domov z roboty. V Krásne nad Kysucou ma osvetlil opitý vodič a došlo k zrážke. V krvi mu namerali vyše dve promile alkoholu,“ spomína na nešťastnú udalosť. Skončil v nemocnici so zlomenou stehennou kosťou ľavej nohy. Už vtedy mu hrozila amputácia. Lekárom na traumatológii v Čadci sa však podarilo nohu zachrániť, aj keď bola kratšia o dva centimetre. Akoby nešťastia nebolo dosť, v novembri 2006 na skládke spadlo pri nakladaní na Jána drevo a skončil s polámanými obidvomi nohami. Na pravej mal rozdrvené koleno, utrhlo mu cievy a nervy, na ľavej lekári konštatovali trieštivú zlomeninu predkolenia. Vrtuľník ho previezol do Bratislavy, neskôr skončil v nemocnici v Martine. Napriek viacerým operáciám sa pravú nohu zachrániť nepodarilo a amputovali mu ju nad kolenom.
Medzičasom nastali komplikácie aj s ľavou, vyskytla sa v nej infekcia. Opäť skončil v čadčianskej nemocnici. Počas 45-dňovej hospitalizácie tridsať dní musel len ležať. Našťastie, prízrak amputácie ďalšej končatiny sa podarilo odohnať. Ak by si niekto myslel, že takéto ujmy na zdraví spôsobili nechuť k životu, mýlil by sa. Tento mladý muž hovorí, že stolárčine sa venuje naďalej, teraz sa živí ako súkromník. Napodiv, pracuje v lese s traktorom. O nič ukrátené nie sú ani jeho športové aktivity. „Behá“ na štvorkolke a kedysi aktívny lyžiar hovorí, že sa chystá na snowboard. Vraví, že veľkou oporou preň jeho žienka Miška, ktorá ho vraj v jeho aktivitách neobmedzuje. Naopak, je rada, že jej manžel hľadá aj tú krajšiu časť života a chce zvíťaziť nad osudom, ktorý ho pripravil o jednu končatinu a robí si „zálusk“ aj na druhú.