s vlastníkmi pozemkov na svahoch strediska.
„Je na škodu, keď sa naše stredisko nevyužíva, no za súčas-ných podmienok ho nemôžeme ďalej prevádzkovať,“ hodnotí rozhodnutie hlava obce. „Máme polohu, ktorú nám všetci závidia, blízko sú hranice, Schengen je otvorený. Keby sa začalo stredisko budovať, priláka k nám lyžiarov a turistov. Samozrejme, ak tu nájdu služby, ktoré sú inde dnes bežnou samozrejmosťou - možnosti využitia večer, v prípade nepriaznivého počasia, atrakcie pre deti, ubytovanie, občerstvenie... S tým súvisí komplex možností, kde by sa mohli naši ľudia zamestnať a uplatniť drobní živnostníci,“ hovorí o vízii starostka. No obec vlastní len asi osem percent pozemkov, ostatné má v prenájme. Sú to zmluvy s výpovednou dobou na jeden rok, čo je z hľadiska investícií nevýhodné. Nemôže dostať stavebné povolenie. Šiesti užívatelia ich už vypovedali, s troma nemajú uzavreté nájomné zmluvy.
Vedeniu obce je jasné, že ak chcú investovať, dostať stavebné povolenie a úver, základom je vlastníctvo pozemkov alebo dlhodobý prenájom. „Všetkých užívateľov a vlastníkov sme zvolali, aby sme im vysvetlili situáciu. Vzhľadom k tomu, že väčšina z nich nemá list vlastníctva im obec navrhla, že zaplatí majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov. Na základe znaleckého posudku sme navrhli cenu sto korún, alebo dlhodobý nájom na pätnásť rokov po tri koruny za meter štvorcový na rok. Doteraz bolo platené šesť percent z tržby. Nepochodili sme. Že je to dlho, že je nízka cena,“ sklamane konštatuje starostka. Niektorí podľa nej nedokázali povedať ani to, čo by chceli za pozemky. Stavebné parcely na rovine, so všetkými inžinierskymi sieťami, predáva obec za 64 korún. Ako hovorí, nemôže teda vyhovieť privysokým požiadavkám, ak má hospodárne nakladať s obecnými prostriedkami. Okolnosti aj výpovede zainteresovaných zverejnili v obecnom spravodajcovi.
Minulý rok vybudovali osvetlenie na večerné lyžovanie. Všetci to uvítali a boli nadšení. Kvôli nedostku snehu na svahu stredisko vykázalo stratu 540-tisíc. V tomto roku plánovali investovať do umelého zasnežovania 8 až 10 miliónov. Bez vlastníctva sa však nedá robiť nič. Starostka sa pozastavuje nad ustavičným spochybňovním dobrého úmyslu. Preto zverejnili aj hospodársky výsledok Ski areálu. Zmrazením snáh bola aj škoda na osvetlení. V máji doposiaľ nezistený páchateľ odcudzil svetlá a pováľal stĺpy. Podľa mienky A. Šimurdovej je to signál odmietnutia a dôsledok ľudskej zloby. Vleky po 26 rokoch dožívajú, predsezónna príprava a prechod na euro, oprava poškodeného osvetlenia, to sú nemalé ďalšie investície. „Spoliehať sa na to, že napadne sneh? Pod takýto hazard sa ako starosta nepodpíšem,“ stojí si za rozhodnutím A. Šimurdová. „Zvlášť, keď je niekto schopný poškodiť zariadenie. Obec zodpovedá za bezpečnosť lyžiarov.
Dnešní lyžiari investujú nemalé peniaze do výstroja. Na neupravený terén len tak lyžovať nepôjdu. Stredisko teda cez zimu nebude fungovať, ak ľudia nezmenia svoj prístup. Ak sa má niečo budovať, tak to musia chcieť všetci. Bolí ma to veľmi, pretože tam bývam. Aj kvôli našim deťom, mládeži. Niekedy však musíme vydržať malú bolesť, aby sa celé zranenie vyliečilo.“ Nespokojní vlastníci naproti tomu argumentujú, že nemôžu súhlasiť s navrhovanou cenou. Podľa nich je stovka smiešna suma. Na stretnutí s nimi sme sa dozvedeli, že, napríklad, za pozemky pod diaľnicu dostali dvestoosemdesiat korún. Nájomné za celých 20 rokov vychádza priemerne na štyridsať halierov. V navrhovanej zmluve je uvedené tri koruny na meter a rok, ale len za obdobie, kedy sa bude lyžovať. Takže to môže znamenať nakoniec aj 25 halierov za meter štvorcový. Navrhujú, aby to úrad dal jednému z vlastníkov, že by sa s ním lepšie dohodli.
Pochybujú o transparentnosti financovania a zaobchádzaní so ziskom. Sťažujú sa, že ich výpovede boli bez ich dovolenia uvedené v obecných novinách, pričom sú údajne aj pozmenené. Jeden z vlastníkov Pavol Tabačár hovorí, že za dvadsať rokov sa tu nerobilo nič. Obec postavila ihrisko priamo na zjazdovke, tiež vrty na zdroje pitnej vody. Ako udáva, tu sa lyžovalo už za prvej republiky. Boli tu postavené rakreačné zariadenia, chatu si tu postavil aj prvý slovenský prezident a takúto zjazdovku nenájdeme široko-ďaleko. Myslí si, že toto stredisko má cenu zlata a pani starostka jeho hodnotu bagatelizuje. P. Tabačár tvrdí, že vleky nie sú staré, podľa neho pôjdu ešte ďalších tridsať rokov. „Môj pozemok používali bez môjho súhlasu. Na pozemok vstúpili, zabetónovali stĺpy, ani sa neopýtali. Aj keď je samozrejmé, že pozemok má väčšiu hodnotu, keď je osvelený. Tiež už desať rokov upozorňujem na kupovanie lístkov na vlek.
To je nekontrolovateľný systém, peniažky idú niekomu do kapsy,“ vyjadruje svoju nedôveru nespokojný Skaliťan. Navrhoval starostke, aby vlastníci tvorili s obcou spoločnosť spravujúcu stredisko, čo však údajne zamietla. „Chcem vedieť o každej korunke, ako sa hospodárilo dvadsať rokov dozadu. Potom sa vyjadrím k predaju,“ uzatvára P. Tabačár.
„Tržby sú omnoho vyššie, ako sa udáva v novinách. Vyúčtovanie bolo tento rok neprehľadné, nikto nemohol nič vedieť,“ tvrdí M. Jánska spolu s manželom. Opýtali sme sa prítomných ľudí, za koľko korún by boli ochotní predať svoje pozemky. Podľa nich majú hodnotu minimálne päťsto korún, až tisíc. Predajú ich len za takúto sumu. „My nie sme proti rozvoju strediska,“ zhodujú sa vlastníci. „Chceme len to, čo nám patrí.“