Ďalšie dva roky predávala správkyňa konkurznej podstaty majetok. Po takmer desiatich rokoch sa teda Pratexáci konečne dočkajú.
Peniaze budú o 30 dní. Ak sa nik neodvolá Podľa našich informácií totiž vydal 20. júna Krajský súd v Banskej Bystrici tzv. rozvrhové uznesenie, ktoré obsahuje mená veriteľov a sumy, ktoré majú dostať. Uznesenie nadobudne právoplatnosť po uplynutí lehoty 30 dní. V prípade, že sa nikto proti rozhodnutiu neodvolá, bývalým zamestnancom by mali začať peniaze vyplácať. V ich prípade ide o tzv. pohľadávku druhej triedy, ktorá bude uspokojená v plnej výške. Na jej vyplatenie súd vyčlenil viac ako 57 miliónov korún. Podľa Miroslava Chorvatoviča, ktorý veriteľov zastupoval, by malo ísť z tejto sumy pre bývalých zamestnancov približne 9,5 milióna korún. Zoznam je uvedený v obchodnom vestníku, ktorý je prístupný aj na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti www.justice.gov.sk, v sekcii obchodný vestník, rok 2004, pod číslom 128 B. Veritelia sa tak môžu na vlastné oči presvediť, či sú na zozname a koľko dostanú.
Už neverili, že sa dočkajú
Zamestnankyne už takmer stratili nádej, že niekedy uvidia svoje peniaze. Vravia, že ak ich nedostanú, budú bojovať ďalej a obrátia sa aj na medzinárodný súd. Z rozhodnutia súdu však neskrývajú radosť. „Na budúci rok v marci to bude už desať rokov, čo sme prišli
o prácu v textilke. Doposiaľ čakáme na odstupné a marcovú výplatu z roku 1999. Ocitli sme sa na ulici, dali nám akurát tisíckorunovú zálohu. S tým sme mali uživiť rodiny,“ s rozhorčením v hlase hovoria bývalé „Pratexáčky“. Spomínajú, že ich rodiny čakali na peniaze každé Vianoce či Veľkú noc. Emília Tomeková z Čadce pracovala vo fabrike ako tkáčka 28 rokov, jej manžel Ján o dva roky viac. Vraví, že by mali dostať vyše štyridsaťtisíc korún. Ide o odstupné a marcové výplaty. Po tom, ako ich prepustili, boli načas odkázaní len na sociálnu výpomoc.
Podobný osud stihol aj jej kolegyňu Alžbetu Larišovú, ktorá si za strojom „odkrútila“ dvadsaťjeden rokov. Vraví, že po tom, ako ich v marci prepustili, dostala prvé peniaze – podporu v nezamestnanosti, až po troch mesiacoch. Z čoho má živiť seba i svojho vtedy 17- ročného syna, jej nikto nepovedal. „Tri mesiace som bola bez príjmu, musela som si požičať,“ hovorí živiteľka rodiny. Bývalá pradiarka Jozefa Pavlusíková odpracovala v textilke 38 rokov. Bola v nej zamestnaná od svojich ani nie šestnástich rokov. Prepustili ju krátko pred dôchodkom. Dvadsaťdva rokov bola pletiarkou Marta Jarabicová. Jóbova zvesť o prepustení ju zastihla na materskej dovolenke. Dieťatko malo pol roka a ona namiesto príjemných povinností musela rozmýšľať nad tým, „čo ďalej“.