prenášali sa z miesta na miesto, zažíhali sa a opäť zhasínali, aby sa objavovali úplne nečakane a s im vlastnou roztopašnosťou.
Toto obdobie pripomínali nielen mušky-svetlušky, ktoré sú akýmsi predvojom nadchádzajúceho leta, ale symbolicky ho znázorňovala aj mohutná vatra – stavba z dreva siahajúca do dvadsaťmetrovej výšky. Mala to byť najväčšia vojana na Slovensku. Poskladala ju, ako sme už pri stavebných prácach spomínali, partia mládencov z Krásna nad Kysucou, najmä z časti Kalinov. Hlavným jej organizátorom bol Milan Hacek, ktorý stál vlastne pri každej vojane, čo tu v minulosti postavili. A kto prišiel v podvečerných hodinách do doliny, kde vatra stála, musel byť očarený majestátom vlastnej stavby, ale aj atmosférou, ktorá tu nastala. Ďalší z partie Ján Hanuliak sa totiž postaral o zábavu – zabezpečil aparatúru a diskdžokeja, ale aj občerstvenie. Pomáhal mu Miroslav Čimbora a ďalší.
A tak ste mohli vidieť rozsiahle priestranstvo, na ktorom sa sústreďovali ľudia, družne sa zabávajúci a neviazane debatujúci, ohromné sviatočné zhromaždisko s vysokým dreveným kolosom v pozadí. Podobalo sa to obrázku z dobrodružnej knižky či záberu z filmu – akurát nad vztýčenou pyramídou chýbal veľký kotúč mesiaca... Stovky ľudí obsadili priľahlý trávnatý svah. Diskotéka bola v plnom prúde. Letný večer s kupolou hviezd na oblohe si podmanil každého návštevníka slávnosti. Ľudia zabúdali na svoje problémy, zabávali sa. Kým sa načisto nezvečerilo. Vtedy sa naspodu vatry objavili prvé bojazlivé plamene. Každou chvíľou rástli – neprešla vari ani štvrťhodina a vatra sa kúpala v ohni. Šľahal dovysoka, ožaroval okolitý priestor. Diváci z úctyhodnej vzdialenosti sledovali obrovskú fakľu, z ktorej sršal roj iskier. Bola to nevídaná dráma nevídanej vojany. S napätím a zodpovednosťou ju pozorovali aj službukonajúci hasiči. Oheň potom pomaly klesal, pozvoľna zhasínal, no zábava pokračovala. Hádam do samého rána...
