Aká bola vaša úloha na šampionáte?
- Venoval som sa najmä dokumentácii turnaja. Mojím osobným cieľom bolo priučiť sa niečo o trénerskom chlebíku.
Splnila cesta očakávanie?
- V istom smere áno. Je to šampionát na špičkovej úrovni, čo sa týka hernej kvality. Veľa z práce trénerov vyšlo na povrch. Kaučing, rozbory zápasov, príprava na zápas.
Popíšte atmosféru zápasov?
- Kanaďania sú veľmi sympatické obecenstvo, ktoré dokáže oceniť kvalitnú hru mužstiev potleskom aj skandovaním. Vyburcujú nielen kolektív, ale aj jednotlivcov. Bolo to vidieť aj v zápase Slovenska s USA. Naši hráči mali veľkú podporu v hľadisku. Bolo jasné, že Kanada chce hrať radšej s nami ako s USA, pretože náš tím bol hokejbalovo vyzretejší.
Ako vnímate ocenenie Pavla Slováka ako najlepšieho útočníka turnaja?
- Musím povedať, že som bol sám veľmi prekvapený, nie z ocenenia, ale z jeho hry.
V exralige mal Palo výkyvy formy, ale na šampionáte patril k ťahúňom mužstva od začiatku až do konca. Bol jednoznačne najlepším hráčom, či už v útočnej, alebo v obrannej fáze. Dokázal preniesť svoje skúsenosti zo svetového šampionátu seniorov do juniorského výberu. Jeho pokoj a pohoda, ktoré mal počas šampionátu, sa prenášali na celé mužstvo a tím šliapal ako hodinky až do finále.
Ako by ste zhodnotili turnaj?
- Bol som sklamaný z počtu návštevníkov v hľadisku a organizácie turnaja. Myslím si, že Slovensko či Česká republika dokážu zorganizovať turnaj kvalitnejšie a lepšie. Podľa môjho názoru to kanadská strana dosť podcenila. Na finále prišlo približne 200 ľudí. Na ostatné zápasy už boli ľudia len vo veľmi malom počte.
