Návštevníci si mohli pozrieť viac ako 100 pozoruhodných šperkov od tridsiatich autorov zo Slovenska a Čiech. Základným materiálom na ich výrobu bol drôt v kombinácii s kameňmi, polodrahokamami, perlami, sklom, lykom, textíliami i plastom. Podujatie sa uskutočnilo aj vďaka podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Na Jurajovi Šeríkovi z Čadce sa podpísal fortieľ jeho predkov. Pradedo Jozef Holánik–Bakeľ dospel od remeselnej výroby bežných výrobkov k umeleckej výrobe z postriebreného drôtu, ako boli rozličné misy, vázy, košíky, kazety. Stal sa skutočným kráľom drôtu. Dokázal, že sa z neho dajú vyrobiť predmety nezvyčajnej krásy. Vo svojej práci spájal zmysel pre precíznosť s osobitným estetickým cítením, takže vzbudzovali všeobecný obdiv.
Jeho pokračovateľom sa stal jeho zať Jakub Šerík a v súčasnosti Juraj Šerík, ktorý je pravnukom a vnukom slávnych drotárskych majstrov z Dlhého Poľa, Jozefa Holánika–Bakeľa a Jakuba Šeríka–Fujaka. Vo svojej tvorbe pokračuje v umeleckoremeselníckej rodinnej tradícii. Technologicko-materiálne i tvarovo nadväzuje na výrobu luxusných úžitkovo-dekoratívnych predmetov z mosadzného drôtu, pletených košikárskou technikou, výpletom, pripomínajúcim čipku. Už v roku 1982 získal Juraj ocenenie na prehliadke učňovskej tvorivosti. „Mám šťastie, že pochádzam z tejto rodiny. K dedovi som chodieval na prázdniny. Odmalička ma zaúčal do drotárskeho remesla,“ hovorí Juraj Šerík, ktorý nechce, aby ich rodinná tradícia vymizla. Po dedovej smrti sa remeslu nevenoval. Vrátil sa k nemu až po dvadsiatich rokoch. „Nemohol som dopustiť, aby drotárstvo vymrelo. Máme určité „grify“, ktoré nikto nepozná a nerobí. Je to rodinné tajomstvo.“
Juraj pracuje s mosadzným a medeným drôtom. Výroba malej šperkovničky trvá aj dva týždne.
„Vyrobil som i také predmety, nad ktorými som strávil tristo hodín,“ spomína. Okrem iných majstrovských diel vyrobil aj prekrásny kalich, ktorého hodnota sa pohybuje okolo 7-tisíc korún. Jurajov pradedo Jozef Holánik-Bakeľ mal ešte za prvej republiky vo Varšave dielňu, v ktorej pracovalo tridsať ľudí. Vyrábal bežné veci do domácnosti ako habarky a svietniky. Zlomila ho však hospodárska kríza. Keď sa vrátil na Slovensko, vymyslel novú techniku a začal vyrábať šperkovnice a ozdobné veci. V Budatínskom zámku pri Žiline je nainštalovaná jeho stála expozícia. Keďže nemal v remesle nasledovníka, jeho zať musel predtým, ako mu dal svoju dievku za ženu, zložiť drotárske skúšky. Aj na spomínanom Festivale drotárstva si jeho vnuk Juraj Šerík vyslúžil obdiv. Opäť dokázal, že je verný nielen odkazu, ale i šikovnosti svojich predkov.
