mosti z angličtiny či naučiť sa tancovať salsu.
Hneď popoludní sa priestor pred fontánou zaplnil deťmi, ale i rodičmi. Mohli sa tam stretnúť s dobrovoľníkmi, ktorých Keric hosťuje, a prežiť s nimi „kopec“ zábavy.
Na tejto milej akcii sa mohli deti po prvýkrát stretnúť s dobrovoľníkmi Rodolfom a Giovanou, ktorí prileteli len deň pred podujatím. „Je to pre nich ako krst ohňom. Len včera ráno dorazili, ešte sa nestihli ani poriadne adaptovať a už sú od rána medzi deťmi,“ hovorí jedna z organizátoriek a zároveň spoluzakladateľka Kericu Mirka Petríková. Ale ako dodala, zvládli to na jednotku. Vôbec nebolo na nich vidieť únavu či stres. Aj ostatní dobrovoľníci boli perfektní. Napríklad Loren z Uruguaja neúnavne naprávala padnuté fľaše, ktoré deti zhadzovali loptou.
Enrico z Brazílie zasa maľoval deťom na tvár rôzne masky, kresby a iné výtvory. Francúz Pierre zasa hádzal s diskami na kruh, Ria z Nemecka pomáhala so salsou a Sandra z Rakúska povzbudzovala deti, aby sa trafili ceruzkou obviazanou okolo pása, do úzkeho otvoru hrdla fľaše. „Ukázalo sa, že poriadanie takýchto akcií má veľký význam. Nielen pre zviditelňovanie sa združenia, ale aj pre samotné deti,“ pokračuje Mirka Petríková. Naozaj bolo vidieť, že zo súťaží sa tešia nielen tí najmenší, ale aj ich starší rovesníci. Zapájali sa, súťažili, hádali. Niekde som čítala výrok, že dnešné deti sa už nehrajú. Po dni prežitom pri fontáne môžem zodpovedne povedať, že to tak nie je. Deti sú stále tie isté, ako pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi a hrajú sa radi. Dokonca, nielen oni, ale aj tí skôr narodení.
Autor: MM