ový.
O jeho popularitu sa na Západe najviac zaslúžil kontroverzný vedec americkej NASA (národná agentúra pre vesmír a astronautiku) James Lovelock. Uvedomil si, že zemský ekosystém sa už stovky miliónov rokov sám reguluje, podobne, ako sa fyziologicky regulujú ozajstné živé organizmy v tradičnom chápaní. Nazval tento globálny ekosystém Gaia. Naozaj, všetko biologické dianie na Zemi je regulované bezpočtom jemných regulačných okruhov, ktoré sa dopĺňajú, prelínajú a vyvažujú. Zásahy do týchto regulačných sietí majú často za následok obrovské škody, viditeľné kdekoľvek na planéte.
Kto by nepoznal pôvabný film režiséra Zdeňka Trošku Slunce, seno, jahody s jeho základnou zápletkou – zvyšovanie dojivosti kráv pomocou reprodukovanej hudby. Nuž dobre, krava je živý tvor, poviete si, má mozog, uši, nervový systém, atď. Ale že by to fungovalo aj u rastlín? Asi áno. Sama pyšná, samoľúba pani Veda priniesla možné vysvetlenie.
Medzinárodný bestseller Petra Tompkinsa Tajomný život rastlín (1978) obsahuje množstvo skutočností o „emocionálnych“ reakciách rastlín. Pripojené na adaptovaný detektor lži vykazujú bežné rastliny prudké reakcie na poranenie, či dokonca len na zámer poraniť! Naopak, pozitívne reagujú na láskyplné myšlienky pestovateľov, na nežné slová, či dokonca hudbu (možno aj niektorí čitatelia majú vlastné skúsenosti). Už dlhšie sa vtedy vedelo, že rastliny rastú lepšie, ak sú vystavené hudbe. Práve tu prišla s istým vysvetlením veda. Rastliny majú na svojich listoch mikroskopické ústa – prieduchy (lat. stoma). Používajú ich na výmenu plynových aerosolov a vodnej pary s okolitou atmosférou. Inými slovami, môžu nimi prijímať živiny, ale aj odovzdávať splodiny a odparovať vodu. Vedec Dan Carlson zistil, že pôsobením hudby je táto činnosť intenzívnejšia a prieduchy sú širšie otvorené. Látková výmena je zrýchlená a rast rastliny tiež.
V snahe zistiť, ktorá hudba je najúčinnejšia, experimentovali so všetkým, od klasiky po rock and roll. Zistili, že najefektívnejšia bola Jar z Vivaldiho cyklu Štyri ročné obdobia. Prekvapením bola nesmierna podoba k Bachovým husľovým sonátam, ktoré už predtým používali vedci z Ottawy v pšeničných poliach, čím dosiahli údajne o takmer 60% vyššie výnosy. Hudobník Michael Holtz zašiel ešte ďalej. Pochopil, že Vivaldiho husľové pasáže sa podobajú vtáčiemu spevu. Skúmal frekvencie a amplitúdy a porovnával. Zistil, že vtáčí spev dosahoval hodnoty, ktoré udržiavali prieduchy rastlín maximálne otvorené. Piesne vtákov, vyvíjajúce sa v ekosystéme po tisícročia, stimulujú v danom území rast a vývoj rastlín. Je to krásny príklad jemnej rovnováhy ekosystému. Vtáky najviac spievajú, keď sa pária, zakladajú rodiny. Vtedy zaznamenávame aj najmohutnejší rast vegetácie. Príroda je múdra. Keď prišli pesticídy a vyhynuli vtáky, bolo treba viac umelých hnojív, bolo treba genetické manipulácie, roztočil sa šialený bludný kruh. Bez akéhokoľvek zveličenia sa tak dá povedať, že vtáčí spev je hudba života. Človek si to teraz denne uvedomuje, ako by bolo bez neho v prírode mŕtvo. Také vrcholné číslo škovránka, to je vám najlepšie sedatívum.
Autor: JOZEF MAREC