Bývala v maličkej drevenej chalúpke „na zatáčke“. Tak sme to všetci volali, hoci oficiálne sa ten pľac volal U Okuľori, či vlastne U Okuliarov. Bola tam legendárna „Ulička“, proti jej detským obyvateľom sme my, „Bajokofci“, viedli kruté vojny. S Johankiným vnukom Paľom sme rovesníci a kamarátili sme sa. Ale vrátim sa k jubilantke. Tá jej chalúpka bola tiež legendárna. Vravelo sa, že je to najstaršia zachovaná drevenica v Turzovke a súdiac podľa mohutných stromov okolo nej, možno aj bola. Už nie je, lebo ju poškodili snehy a dielo skazy dokončila demolačná čata. Škoda. Prežila len za môjho života všeličo. Kým viedla cez stred obce a neskôr mesta Turzovky tranzitná doprava (ak sa vôbec o nejakej dalo vravieť) neraz sa v zime stalo, že priamo pod oknami pani Johany „zaparkoval“ nejaký nákladiak, ba aj autobus. Tá zákruta bola naozaj dosť zákerná a domček bol od vrcholu jej konvexity sotva tri metre. Ako futbalová fanúšička bola naozaj veľmi temperamentná.
Pred jej „parazoľom" si nebol istý nie len rozhodca, ale ani hráči súpera. Ba stalo sa, že ani domáci, turzovskí, neobišli niekedy na sucho, ak sklamali výkonom. Nikdy si nešla sadnúť na tribúnu. Stávala blízko stredovej čiary medzi striedačkami a komentovala dianie na ihrisku. Veru, keby sa možno boli držali turzovskí funkcionári a tréneri jej rád, nemusela sa Turzovka desiatky rokov potácať kdesi v suteréne futbalových súťaží... Pani Johana bola z môjho pohľadu azda najvernejším fanúšikom turzovského futbalu. Keby bolo nejaké futbalové vyznamenanie, určite by som jej ho dal. Chodieval som okolo domčeka často a občas sme fundovane podudrali. Zdá sa mi, že fandila aj hokeju a poznala po menách všetkých hokejistov. Aj jej vnuk „Pavl“ bol veľmi talentovaným futbalistom aj hokejistom. Hoci žije ostatné roky v Zákopčí, neoddeliteľne patrí pani Johanka hlavne Turzovke. Súdiac podľa jej šťavnatého nárečia, tam sa aj narodila. Patrí jej obdiv a pozornosť. Veď život ľahký nemala a prežiť sto rokov, na to treba v dnešnom svete poriadnu odvahu a odolnosť. Tak ešte raz, všetko najlepšie vinšuje
Autor: JOŽKO MAREC