Všetci osadníci si vedia vychutnať útek z mesta, kde rýchly životný pulz už takmer nedáva možnosť na oddych, tobôž na romantiku. Stačí však prísť do tohto kúta a všetko sa zmení akoby šibnutím čarovného prútika. Manželia Mária a Rudolf Turiakovci síce bývajú v obci Staškov, život im však znepríjemňuje skutočnosť, že bývajú vedľa frekventovanej hlavnej cesty. Keďže autiakov, výfukových splodín i nervy drásajúceho hluku majú za celý týždeň dosť, tešia sa na víkendy, kedy môžu relaxovať vo svojej chalúpke, ktorá má už vyše sto rokov. Obidvaja majú šikovné ruky, a tak si postupne „starenku“ zreparovali a dnes v nej nachádzajú vytúženú pohodu. Aj keď pán Rudolf ako každý šikovný chlap, ktorý nevie, čo je to sedieť za pecou, hovorí, „že roboty okolo chalupy je stále dosť“. Na drevenom klátiku rúbe drevo, prípadne obzerá, či to alebo ono nenahlodal zub času a netreba sa pustiť do opravy. Kým pani Mária pripravuje voľačo pod zub na starej murovanej piecke, stane sa, že jej „polovička“ sa stratí.
V žiadnom prípade však nevolá políciu. Vie totiž presne, kde sa zatúlal. Bude u susedov – chalupárov. Hneď povyše býva 67-ročný Pavol Tomčala, ktorý sa stará o svoju storočnú matku. Tí patria síce k stálym osadníkom, no keďže tu nebývajú až tak dlho, možno aj ich považovať za chalupárov. Chlapi sa majú stále o čom porozprávať. Tí „víkendoví“ vždy prinesú nejaké novinky, ktoré treba „rozpitvať“. A keď sa k tomu pridá studený chmeľový mok, niet väčšej pohodičky. Z mesta sem nezriedka zavíta aj Alojz Golis, ktorý sa príde nadýchať vône chalúpky, v ktorej bývali jeho rodičia i starí rodičia. Samozrejme, aj pokochať krásou prírody, ktorá mám ešte v týchto končinách svoj „punc“. Ak sme hovorili o strácajúcich sa chlapoch, pravdou je, že vždy zakotví jeden u druhého, príde ďalší a ďalší a tak nikdy netreba hľadať ďaleko.
Napriek tomu, že v mestách to už aj vďaka súčasnému uponáhľanému životu ide so susedským spolunažívaním dolu vodou, tu je to iné. Chalupári tu žijú ako jedna veľká rodina. Nezabudli si postaviť ani máj, nedávno sa všetci stretli na oslavách babky Johany, ktorá sa v zdraví dožila úctyhodnej stovky. Guľáše a opekačky v tomto kúte sú už tradíciou. Nečudo, že sa sem chalupári radi vracajú. Vlastne, už celý týždeň netrpezlivo pozerajú do kalendára a tešia sa na víkend. Či svieti slnko, či prší, nič ich neodradí od toho, aby sa sem každý týždeň vybrali. Občas pobudnú aj dlhšie. Potom sa zasa vracajú do svojich domovov, v občianke zaznamenaných ako trvalé bydlisko. Ale stále ich to ťahá vrátiť sa na cestičku, ktorá síce nevedie do Ríma, ale do ich malebnej osady.