Lebo inak je to mimoriadne pozoruhodný strom. Okrem iného je kráľom skutočne kráľovskej rodiny bukovitých (Fagaceae), kam patrí aj dub. Zdá sa však, že buk je na konci svojej vývojovej cesty, čo sa týka vzniku nových druhov či kultivarov. Jeho bratranec dub ich má napríklad v rode až tristo, kým buk len desať, navyše mimoriadne podobných.
Napriek tomu nadobúdajú hlavne starší jedinci nesmierne variabilné, priam bizarné tvary a v tom nemá u európskych stromov konkurenciu. V prítmí pôsobia niekedy tak strašidelne, že lesní duchovia sú „šuviks“. A nenájdete žiaden listnatý strom, ktorý by mal také husté lístie. Tvorí vysoký les a keď sa pozriete dohora, vidíte len zelenú klenbu, kupolu katedrály, cez ktorú neprenikne nijaký slnečný lúč. Človek to ocení hlavne za dažďa, kedy môžete pod dáždnikom bukového lesa chodiť pomerne dlho suchí. Niet však divu, že v takom „sebeckom“ lese skoro nič nerastie.
Len zopár tieňomilných druhov – zubačka, kopytník, fialka či prvosienka (samozrejme aj snežienka!), aj to len dovtedy, kým buky nevyženú listy. Počas leta a jesene býva buková hrabanka takmer pustá. Aj mladé buky živoria, kým im staré materské stromy, skrz-naskrz prehnité, neuvoľnia miesto. Tak sa totiž buk chráni nadmernému prehriatiu. Jeho koža nikdy nezostarne, nevráskavie, netvorí borku. Je celý život hladká, strieborná a tenká. Niet divu, že láka zamilovaných vyrezávať do nej svoje vyznania. Ako strom rastie, rastú aj oni, hoci v skutočnosti sú už často minulosťou. A tak zle čitateľné hieroglyfy pretrvajú niekedy aj dvesto rokov. Viac sa buk zriedka dožije, lebo jeho drevo je prakticky čistá celulóza bez ochrany proti infekcii. No a ešte je to strom veľmi muzikálny. Aj v najslabšom vánku jeho husté lístie ševelí a šumí. Tak nejako vnímame šum matkinej krvi, kým nás nosí pod srdcom. A vo víchre spieva.
Neuhýba a nehučí temne ako smreky či jedle. Stojí pevne a tenké konce konárov cvendžia vo víchre ako struny. Je to pôžitok, počúvať to vysoké vibrato v hučaní živlov. Vysoký bukový les ochotne vracia ozvenu vášho hlasu, tajomne modulovanú. Takže, ak odhliadneme od hospodárskej užitočnosti buku, od výživnosti bukvíc a historického významu pre európsku kultúru (na bukové palice sa vyrezávalo prvé európske, tzv. runové písmo. Porovnaj buk a das Buch, bukva –písmeno po rusky, atď.), je to strom veľmi romantický. Chodil som obdivovať jeden nádherný exemplár, ktorý bol asi najmohutnejším na Kysuciach. Stál v zmiešanom poraste kúsok nad osadou Gacovci v Zákopčí. Obvod kmeňa v prsnej výške 130 cm nad zemou bol takmer 6 metrov (presne 5,86 m) a priemer kmeňa 1,88 metra! Ozajstný staručký kráľ bol úplne bútľavý. V kmeni mal množstvo dierok, no hotový vtáčí panelák. Musel umrieť nedávno, za silného vetra, prirodzenou smrťou. Celkom zhnitého (ale ešte vlani mal bohatú zelenú korunu) ho prelomilo vo výške asi troch metrov. Zdravé drevo hlavných konárov si vzali miestni, zvyšok sa vracia matičke Zemi vo večnom kolobehu života.
Autor: JOZEF MAREC
