Veď si len zoberme naše Kysuce – ako ich poznáme? V predsta-vách máme predovšetkým svoje okolie, ďalej sa dostaneme len sporadicky. Týka sa to prakticky celého Slovenska. Ani o svojej najbližšej krajine toho veľa nevieme. Pritom by stačilo prejsť z chotára na chotár, kde sa vždy niečo zaujímavé nájde. Aj my sme sa v istý pekný jarný deň vybrali do jedného chotára – lieskovsko-lodňanského. Ťahá sa popri potoku Lodňanka, ktorý ústi do Kysuce. Lodno je obec ležiaca na konci doliny. Bokom od ostatného diania sveta. Keď sme tu boli naposledy počas veľkonočného obdobia, krajina čupela pod snehovým popraškom. Nikde už nebol sneh, iba tu, vo vyšších polohách. Vzadu za dedinou sa dvíhajú zalesnené kopce, pomedzi ktoré sa dá dostať do Bystrickej doliny. V ten deň obec dýchala svojím životom. Jarné práce nikoho nenechajú v ľahostajnosti, treba využiť životodarnú silu slnka. Aj o tom je toto ročné obdobie.
Deti zasa mali ideálny čas na hranie. Využívali lúky s mäkkými kobercami trávy. Išli sa priam utopiť v púpavách. Kvety boli plné miazgy a peľu. Sem-tam ešte nachádzali hlavičky odkvitnutého podbeľu, sfukovali ich a nechali unášať vetrom. Stúpali okolo potoka smerom k lesu. Tá oblasť sa nazýva Pálenice s časťou Jamky. Dve dievčatá boli už blízko lesa. Ich rodičia kráčali po ceste. Deti trhali púpavy a vili z nich vence. Mali šikovné rúčky. Púpavy utešene pribúdali na venčekoch. Ešte ich bolo treba previazať trávou, aby sa zakolieskovali, a potom putovali na hlavy dievčat. Obidve zrazu vyzerali ako družičky. Chválili sa venčekmi. Rozbehli sa po lúke a od radosti si nôtili pesničku. Na konci lúky rozkvitali čerešne a kríky hlohu. Ich kvety boli biele, akoby sa na ne zosypal sneh. Všade bzučali včely – zistili sme, že neďaleko tej voňavej kveteny stojí včelín. Deti pribehli k stromom.
Pozorovali včielky pri práci. Tie usilovné obyvateľky úľov mali všade dostatok paše. Prelietali z kvetu na kvet. Vôbec sa neunavili. Dievčatá s púpavovými venčekmi sa po chvíli rozlúčili s čerešňami aj so včelími robotnicami a pokračovali v jarnej prechádzke. Preskočili spievajúci potok, ale nezabudli si v ňom vyumývať rúčky. Voda horského potoka chladila. V teplom popoludní osviežovala i zaháňala smäd. Dalo sa tu napiť priamo z potoka, lebo ten vytekal z hlbokého lesa povyše. Aj odtiaľ vial občerstvujúci vánok. Deti ďalej kráčali vedno s rodičmi. Premerali ešte niekoľko lúk popretkávaných chodníkmi. Slnko im pohládzalo venčeky púpav.
