Až na to, že ľudia v ňom narodení majú skoro začať šedivieť. Vraj preto, lebo stromy sú obsypané bielymi kvetmi. V dnešnej dobe to však sotva platí. Súčasný človek zošedivie aj kvôli iným veciam. Skrachuje mu firma, nemá zamestnanie či peniaze. Ak ich mal, možno zle uložil a prišiel o ne. A biele vlasy sú na svete. Naši predkovia sa v tomto mesiaci museli vystríhať vplyvu škodlivých síl. Preto v predvečer l. mája chodili po obci pastieri a práskali bičmi, aby vyhnali čarodejnice. Pod strechu a na dvere dávali z rovnakých dôvodov hospodári vetvičku borievčia a v prvé májové ráno vešali kravám na rohy kvety. Tie ich mali ochrániť prd temnými silami. Magické účinky mali aj májová rosa a dážď.
Pôsobili ako liek proti bolestiam. Ľudia si s ňou natierali lišaje či omývali oči. Dážď na 1. mája bol predzvesťou bohatej úrody. Na Kysuciach je azda najznámejšou tradíciou, ktorá sa zachovala dodnes, stavanie mája. Keďže tejto drevenej výzdobe vždy padli za obeť naj-krajšie stromy, tento zvyk viedol v minulosti až k zákazu. Prvý zákaz s celoslovenskou platnosťou vydala Kráľovská miestodržiteľská rada v Bratislave v roku 1770. V pätnástom storočí bolo zasa postavenie mája znakom vážneho záujmu o dievča.
Známy je prípad, že dokonca nadobudlo právny význam. Cirkevný súd v Žitave v Čechách uznal v roku 1422 napríklad právoplatnosť manželstva na základe prísľubu lásky, vernosti a postavenia mája.
Sľub dal síce mládenec bez svedkov, no údajne symbolizoval jeho verejné potvrdenie. Máje sa stavali trojaké. Mohol ho postaviť mládenec len tomu dievčaťu, o ktoré mal vážny záujem, alebo ho mohli postaviť mládenci všetkým dievčatám, prípadne ho dostalo každé. Máj dievčaťa, ktoré malo svojho vyvoleného, bol od ostatných odlišný. Je dobré, že sa tieto zvyky zachovali dodnes. Veď posúďte sami. Nie je pohľad na takto vyzdobenú dedinu veselší? A ešte na niečo nesmie žiadny správy gentleman zabudnúť. Pobozkať svoju milú, keď už nie pod rozkvitnutým stromom, aspoň hneď ráno, aby nezostala májovým „teľaťom“. Odkiaľ pramení tento zvyk, ktorý sa praktizuje aj v kysuckom regióne, sa nám nepodarilo vypátrať.
Autor: IVETA HAŽÍKOVÁ
