odpad či vysádzať zeleň.
Aj my dospelí, teda aspoň niektorí z nás, sa trochu zastavíme a hlavou nám preblesne myšlienka: „Mal by som pre našu Zem niečo urobiť.“ Vtedy sa chopíme vriec a rukavíc a snažíme sa aspoň vyčistiť svoje okolie od toho, čo po sebe zima zanechala. Respektíve my, keď sme si mysleli, že snehová prikrývka aj tak všetko schová. Po snehovej „perine“ však už nie je ani stopy. Neporiadok však ostal. Neroztopil sa s bielučkým páperím, ale „vyciera“ na nás zubiská hádam odvšadiaľ. Z priekop, jarkov a trávnikov.
Aj tie vŕby popri rieke vyzerajú ako škaredé ježibaby, také sú „vyparádené“. Ale práve tento deň - Deň zeme - bol príležitosťou na to, ako aspoň sčasti čosi napraviť. Veď naša planéta je vlastne náš domov. Ako sa o ňu staráme, takú ju aj máme. Nestačí si upratať len svoj dom či dvor, aj to naokolo je naším spoločným darom, ktorý sme dostali, a o ktorý by sme sa mali starať. A to nie len v spomínaný Deň zeme, ale stále, každú voľnú chvíľku. Že tých voľných páuz je v našom živote veľmi málo? Určite áno, ale treba si ich nájsť, aby potom, neskôr, už nebolo príliš neskoro.
