Patria k sebe, veď je naozaj ťažko predstaviť si živé a rodinné spoločenstvo obyvateľov obce, mesta, ktorému by chýbali obetaví a odvážni ľudia, ochotní zanechať akúkoľvek dôležitú prácu alebo prerušiť odpočinok a spánok a bežať na pomoc, keď zaznie poplašný signál. Neodmysliteľnou súčasťou je aj požiarna zbrojnica, ktorá dáva ľuďom zábezpeku, pocit istoty. A podobne ako kostol, aj ona bola a je svätyňou. Svätyňou tých, ktorí sú ochotní pre skutok lásky k blížnemu napomáhať pred požiarmi a živelnými pohromami. A keď svätyňa, tak i ona má svojho ochrancu a patróna sv. Floriána v uniforme rímskeho vojaka s putňou vody v ruke, hasiaceho horiaci dom. Svätý Florián žil koncom 3., začiatkom 4. storočia po Kristovi. Bolo to za vlády rímskeho cisára Diokleciána. Narodil sa v Cetii, v dnešnom Zeilselmaure v Rakúsku, neďaleko Linzu. Stal sa vojakom a neskôr dosiahol hodnosť plukovníka pohraničných rímskych légií. Posledné roky služby pôsobil v meste Lauriakum, dnešné Lorch. Vtedy Rakúsko patrilo pod Rím.
Raz, keď veliteľ rímskeho vojska obhliadol podunajské posádky, zistil, že medzi vojakmi sa šíri kresťanstvo. Nahlásil to pohanskému cisárovi. Omrzený starobou a popudzovaný najvyšším veliteľom Galériom, úhlavným nepriateľom kresťanstva, cisár Dioklecián vydal rozkaz vyhubiť kresťanstvo vo vojsku. Plukovník Florián nebol ochotný nariadenie rešpektovať a preto ho zo služby prepustili. Akvilin dal uväzniť 40 vojakov, hlásiacich sa za kresťanov. Florián ich chcel povzbudiť a tak sa vybral za nimi. Cestou ho stretli cisárski vojaci a prezradili mu cieľ svojej výpravy. Vypátrať, zajať a uväzniť kresťanov. Florián im povedal: „Prečo idete tak ďaleko? Ja sám som kresťan." Chcel tak odvrátiť ďalšie pátranie po ostatných bratoch. Chytili ho a priviedli pred miestodržiteľa Akvilina. Tento sa priam zhrozil, keď sa dozvedel skutočnosť, že jeho bývalý dôstojník je kresťan. Draho za to zaplatil. Nakoniec mu priviazali na krk ťažký kameň a takto ho hodili do rieky Enns.
Zobrazuje sa ako rímsky vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke so zástavou, v pravej s nádobou na vodu, ktorou zalieva oheň na horiacom dome. Dobrovoľná požiarna ochrana SR, verná tradíciám svojich otcov, vyhlásila deň sv. Floriána 4. máj za Deň požiarnikov.
Dokumenty o zakladaní hasičských spolkov na Kysuciach pochádzajú už spred roku 1900. Najstaršie boli založené v Čadci, Vysokej nad Kysucou, Kysuckom Novom Meste, Turzovke.
V 50. rokoch dvadsiateho storočia súčasne vzniká činnosť hasičov z povolania a dobrovoľného hasičského zboru. Hasičské jednotky OR HaZZ Čadca sa môžu pochváliť viacnásobnými titulmi majstra Československa, Slovenska v hasičskom športe, rôznymi oceneniami. HaZZ a DHZ sa podieľajú na preventívno–výchovnej činnosti, prakticky verejnosti približujú svoju prácu a, samozrejme, pomáhajú zachraňovať. Všetkým hasičom patrí pri príležitosti sviatku sv. Floriána poďakovanie za ich veľkú obetavosť. Bez nich by sa ľudia cítili veľmi bezbranne. Zvlášť vtedy, keď krajinu zachváti nejaký živel v podobe ohňa, vody či inej pliagy. Sú to oni, ktorí zachraňujú životy i majetky. Robili tak v minulosti a robia tak i teraz.
