V minulosti mali v kysuckých rodinách hlad a bieda svoje miesto. Tuberkulóza preto nebola ničím výnimočným. Bola zrkadlom sociálnych pomerov v spoločnosti.
Chorí, ktorých táto pliaga postihla, boli presvedčení, že im už „čierna pani“ s kosou klopká na dvere.
Máloktorá infekčná choroba má tak bohato dokumentovanú a smutnú históriu, ako tuberkulóza (TBC). Od dávneho praveku postihovala všetky spoločenské triedy, bohatých aj chudobných, faraónov, panovníkov, slávne osobnosti, ale predovšetkým najnižšie vrstvy. Najstaršie údaje o tuberkulóznej spondylitíde sú z obdobia 8-tisíc rokov pred naším letopočtom. Výskyt choroby sa zvyšoval v obdobiach vojen, hromadných nešťastí, hladomorov, ale aj po usídlení veľkého množstva ľudí na malých priestoroch. Epidémie boli často združené s kiahňami, morom a cholerou. Vzhľadom k vysokej mortalite a celosvetovému výskytu si TBC vyslúžila básnické označenia ako kráľovská, alebo herkulesova choroba, biely mor či metla ľudstva. Ale jej príčina bola až do 19. storočia neznáma. Na Kysuciach túto pliagu zvykli v minulosti nazývať aj „suchotiny“.
Neznámeho nepriateľa odhalil až Dr. Róbert Koch, ktorý na zasadnutí Fyziologickej spoločnosti v nemocnici Charité v Berlíne dňa 24. marca 1882 oznámil: „Podarilo sa mi objaviť pôvodcu tuberkulózy a pre toto svoje tvrdenie predkladám dôkazy“. Zakladateľ modernej bakteriológie a nositeľ Nobelovej ceny ako prvý ukázal ľudskému zraku klasickú formu tuberkulózneho bacila, čím presvedčil odbornú verejnosť o pôvodcovi tejto choroby.
Najväčší objav v dejinách boja proti nej bol medzníkom, ktorý odštartoval revolúciu v manažmente tejto infekčnej choroby. Ukončil etapu „beznádejnej“ liečby, ktorej hlavnou náplňou bol dlhotrvajúci pokoj na lôžku, vykrmovacia diéta, liečba kalciovými preparátmi, zlúčeninami zlata, klimatoterapia, hélioterapia, aeroterapia a hydroterapia. Druhá etapa liečby tuberkulózy bola už cielenou na infekčné ložisko v pľúcach.
Pri oslavách storočnice významného objavu Dr. Róberta Kocha vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia spolu s Medzinárodnou úniou proti tuberkulóze a pľúcnym chorobám 24. marec za Svetový deň tuberkulózy. Odvtedy si každoročne pripomíname tento deň, ako začiatok cieleného boja proti tejto zákernej chorobe, pretože ten nekončí. Tak ako sa v dávnej minulosti epidémie tejto choroby pridávali k epidémiám kiahní, moru, cholery a chrípky, v súčasnosti je TBC pravidelným sprievodcom epidémií AIDS.
Tak ako rýchlo a bezproblémovo cestujeme po celom svete, rovnako rýchlo sa môžeme nakaziť aj TBC. Štáty s prepracovanými národnými stratégiami boja proti nej dnes namiesto znižovania nákladov a pracovníkov musia riešiť problematiku kontroly choroby u prisťahovalcov a ilegálnych migrantov. Niektoré skupiny ľudí sú vystavené väčšiemu riziku.
Napríklad tí, čo sú v úzkom kontakte s tuberkulóznym pacientom, osoby s celkovo oslabeným organizmom a chorobami ako cukrovka, zaprášenie pľúc – silikóza, pacienti dlhodobo liečení kortikoidmi, podvyživené osoby, alkoholici a narkomani. Vo svete tvoria významnú skupinu už spomínaní pacienti s AIDS. Takmer tretina svetovej populácie je podľa predpokladov infikovaná TBC, pričom každoročne ochorie na ňu osem miliónov ľudí a dva milióny jej podľahnú. Patrí medzi desať najzávažnej-ších ochorení. Je liečiteľná, hoci laická verejnosť si zväčša myslí opak. Na Slovensku máme od 50-tych rokov celoštátny program boja proti tuberkulóze a epidemiologická situácia vo výskyte tuberkulózy dospelých aj u detí je stabilizovaná. Pretrváva priaznivý vývoj na západnom a čiastočne strednom Slovensku, horší je na severe a východe našej krajiny.
Slovensko patrí medzi krajiny s nízkym výskytom tuberkulózy. V roku 2004 však zomrelo až osem pacientov. Pod nízky výskyt TBC na Slovensku sa podpisuje vysoká, až 98-percentná zaočkovanosť novorodencov, správne diagnostikovaná a plne indikovaná liečba. Jej úspešnosť je až 90-percentná. Liečebné režimy sú zväčša šesťmesačné.
Lekári, ktorí sa na Kysuciach venujú TBC, úzko spolupracujú s Ústavom TBC pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch, kde posielajú pacientov s rozsiahlymi rozpadovými pľúcnymi a inými tuberkulóznymi procesmi, pacientov na diagnostikovanie či operačné zákroky. Spolupráca funguje aj s klinikou tuberkulóznych a pľúcnych chorôb v Martine a Vojenským vysokošpecializovaným ústavom pre choroby pľúcne v Novej Polianke.
V čadčianskej NsP v minulosti zrušili oddelenie tuberkulóznych a pľúcnych chorôb s viac ako dvadsiatimi lôžkami. A tak v súčasnosti sú pacienti hospitalizovaní v Žiline, Martine či v už spomínaných zariadeniach. Ako nás informovali na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Čadci, v dvoch ambulanciách tuberkulózy a respiračných chorôb v čadčianskej NsP zaznamenali za vlaňajší rok 25 prípadov ochorení, pričom vo všetkých išlo o pľúcnu formu tuberkulózy. Ako pre MY Kysucké noviny uviedol lekár J. Imrišík od začiatku tohto roku zaznamenal vo svojej ambulancii jeden prípad pľúcnej tuberkulózy, pričom išlo o pacientku v staršom veku.