Pri spomienkach na mladosť hovorí o tom, ako po vyštudovaní strojárskej školy išla za žeriavničku do jednej martinskej firmy. Je až neuveriteľné, že táto drobná žienka dvíhala aj šesť-sedem tonové súčiastky a to všetko z pätnásťmetrovej výšky. Ako k takémuto povolaniu prišla? „Jednoducho, musela som dobre poznať súčiastky. Tie sme žeriavom dvíhali a opatrne vkladali do obrovských valcov. Museli sme byť presní, aby sme ich nárazom nepokazili,“ hovorí vitálna dôchodkyňa. V spomínanej firme bola zamestnaná päť rokov. Spomína na ne ako na najkrajšie. Predsa len, mladosť je radosť. Potom spoznala svojho manžela, ktorý pochádzal z ČR a porodila mu štyri deti. Starala so
o hospodárstvo na makovských kopaniciach. Na otázku, či jej nechýbal v domácnosti adrenalín, ktorý isto zažívala pri svojom povolaní, s úsmevom odvetí: „Pri výchove svojho potomstva som ho mala ešte viac."
Autor: MM