rovnaký, so svojimi túžbami a snahami, s radosťami i bolesťou v duši, s každodenným strádaním a prácou, ktorá ho sprevádza takmer na každom kroku.
Premýšľa, kalkuluje, hodnotí. A predsa má človek ešte svoj ďalší veľký rozmer. Známy dramatik Stanislav Štepka, ktorý už roky vedie Radošinské naivné divadlo, najnovšie prišiel na trh s knižkou pre deti Lastovičie rozprávky. Má to šťastie, že si reklamu svojho diela môže uvádzať priamo v televízii. Pri tom predstavovaní rozprávok však nezabudol, čo je chvályhodné, apelovať na knižky, na ich úžasnú hodnotu, a zdôvodňoval ju tým, že sa v textoch kníh ukrýva fantázia, ona odveká túžba vidieť ďalej, než je bežným zvykom. A to je ten ďalší človečenský rozmer – schopnosť snívať a potom aj dobývať svet. Človek teda vníma nielen realitu, všednosť dňa, ale aj krásno kdesi v úzadí s realitou zákonite spojené. Český filozof Karel Kosík kedysi napísal: „Ľudské konanie sa rozdeľuje do dvoch oblastí: v jednej sa uskutočňuje pod tlakom nutnosti a nazýva sa prácou, v druhej sa realizuje ako slobodná tvorba a volá sa umením... Pokiaľ je vedomie zajatcom tohto rozštiepenia, t.j. neprehliadlo jeho historický charakter, kladie proti sebe prácu a slobodu, konkrétnu činnosť a imagináciu, techniku a poéziu ako dva nezávislé spôsoby uspokojovania ľudskej žiadostivosti.“
Činnosť a imaginácia. Bežný, spotrebiteľský produkt a kniha. S knihou sme vyrastali a kto si zamiloval v detstve čítanie, toho už tento bohumilý zvyk či skôr koníček nikdy neopustí. Nezradí ho. Je dobré, že sa knihy ani v modernom svete počítačov a elektrornic-kých médií nestratili. Už spomínaný Komenský vo svojej dobe hodnotil knihy takto: „Dobré knihy, ak sú skutočne dobre a múdro napísané, sú cibrením ducha, pilníkom súdnosti, masťou na oči, lievikom múdrosti, zrkadlom cudzích myšlienok a činov, našich vlastných potom vodidlom.“ Francúzsky spisovateľ a esejista André Maurois k tomu dodáva: „Čítať peknú knihu je nepretržitý dialóg, v ktorom kniha hovorí a naša duša odpovedá." Tento rok si pripomíname 180. výročie narodenia Pavla Dobšinského, ktorý zozbieral slovenské rozprávky a vydal ich v pôvodnom názve Prostonárodné slovenské povesti. Vyznačujú sa silou rozprávačstva, príbehu. Je potešiteľné, že tradícia rozprávkarov a zberateľov povestí pokračuje a že aj na Kysuciach ich máme niekoľko.
