Jej súčasné pôsobenie je podmienené zamestnaním. Momentálne preteká za klub LCC Wien, no jej začiatky sa viažu na rodné Kysucké Nové Mesto.
Ktorý úspech si ceníte vo svojej kariére najviac?
- Cením si ich všetky, za každým jedným sa totiž skrýva tvrdá drina. Za začiatky vďačím trénerovi Milanovi Skokanovi, mojim rodičom a bratovi, ktorí stáli vždy pri mne a podporujú ma aj naďalej. Za to, že som sa dokázala vrátiť k atletike po štyroch rokoch, vďačím Wolfgangovi Gratzerovi, ktorý ma podporil, a aj trénerovi Willymu Lilge a ľuďom, ktorí ma podporujú aj naďalej. S talentom, ktorým som dostala do vienka, sa bojuje ľahšie.
Ktoré obdobie z vašej športovej kariéry bolo najlepšie?
- Najlepšie? Najradšej spomínam na moje začiatky, keď som sa s atletikou len „hrala“. Časom, keď vidíte, ako napredujete, vám rastie aj chuť. Myslím, že to bolo u mňa najkrajšie obdobie.
Snívali ste o kariére profesionálky?
- Nestačí len snívať, treba na tom tvrdo pracovať. Inak platí, ako ma zahraničie naučilo, že sny sú len pena, ktorá sa rozplynie. Treba mať cieľ.
Kedy vás uvidia Kysučania na nejakých pretekoch?
- Špecializujem sa najmä na preteky vo Viedni, ale ak sa vyskytne príležitosť odbehnúť nejaképreteky doma, veľmi rada ju využijem.
Na aké trate sa špecializujete?
- Predovšetkým na stredné trate a špeciálne na 400 a 800 m.
Absolvovali ste olympijské hry do 17 rokov, motivuje vás účasť aj na olympijských hrách dospelých?
- Áno, okúsila som atmosféru olympijských hier mládeže, ktoré sa konali v Moskve. Je to skvelý pocit, aj keď vtedy som všetko vnímala úplne inak. Dopracovať sa k podobnému úspechu sa dá. Účasť na olympiáde je určite najkrajší úspech a sen každého športovca. Nikdy nie je neskoro.
Autor: TOMÁŠ URBANÍK