„Robí sa na úseku medzi obcami Horelica a Oščadnica, kde žaby zvyknú migrovať z rieky Kysuca, v ktorej zimujú, do močarísk. Tam nakladú vajíčka a v jeseni sa vracajú naspäť, ale už po toku potoka,“ informuje nás o akcii učiteľ drevárskej školy a člen projektového tímu Jaroslav Knapec. Do močarísk však musia prejsť cez dve frekventované cesty, na ktorých ich veľa zahynie pod kolesami áut. Záchrana skokana spočíva v tom, že sa na zvodidlá pri ceste vybudujú zátarasy, ktoré zabránia žabám pokračovať v ceste. Ich záchrancovia ich potom prenášajú do močarísk v bezpečí vedier. Spomínanú akciu robí škola v spolupráci s Chránenou krajinnou oblasťou Kysuce. Ako uviedol Jaroslav Knapec, kým v minulosti pri záchrane spomínaných žabiek disponovali aj nejakými korunkami, tento rok nedostali v CHKO od štátu žiadne. Takže zátarasy pri ceste si tento rok spravili pracovníci CHKO sami.
Po minulé roky ich robili žiaci spomínanej školy. Teraz však nemali na to financie. „Pri samotnej akcii, kedy žaby začnú hromadne migrovať, však určite pomôžeme,“ hovorí J. Knapec. Migrácia žiab prebieha zvyčajne koncom marca, začiatkom apríla. Keďže táto zima bola len mierna a skoro začali teplé dni, aj žabky začali už pomaly vyliezať zo svojich úkrytov. Takže zátarasy museli pracovníci CHKO urobiť skôr. Minuloštvrtkové ochladenie ich však zahnalo naspäť do „pelechov“, takže migrácia sa o nejaký čas odložila. „Presné obdobie, kedy začne migrácia, sa v súčasnosti nedá predpovedať, pretože počasie je kolísavé. Raz je teplo, potom zasa príde veľké ochladenie,“ hovorí na margo presunu skokanov ďalší člen tímu Ľubomír Pastva. Teraz, keď už sú zábrany hotové, musia len čakať. Hneď, ako migrácia začne, sú pripravení pomôcť. Veď nenadarmo je Združená stredná škola drevárska v Krásne už tretí rok nositeľom titulu Zelená škola. Študentov tu vedú k láske k prírode a živým tvorom v nej.
„Okrem hlavného cieľa, ktorým je zabránenie uhynutiu žiab, chceme v našich žiakoch pestovať aj kladný vzťah k prírode a ochrane životného prostredia,“ hovorí Ľ. Pastva. Dodáva, že vďaka patrí aj riaditeľovi ZSŠ drevárskej Jánovi Palkovi, ktorý podal pomocnú ruku pri realizácii tejto akcie. Tiež pracovníkom CHKO Kysuce, ktorí sa naozaj často nezištne starajú o to, aby tento druh obojživelníka nevyhynul. „Tu ide najmä o potravinový reťazec. Keď sú tu žaby, sú tu napríklad aj bociany, ktoré sa nimi živia. Ak toto „ohnivko“ vypadne, budú musieť odletieť za potravou inde a bocian v tejto lokalite celkom vymizne,“ vysvetľuje J. Knapec jeden z dôvodov, prečo treba dbať o to, aby živočíchy prežili. Ďalším je, samozrejme, aj fakt, že treba dávať pozor, aby sa akékoľvek živočíšne druhy, ktoré sú na pokraji vyhynutia, udržali pre ďalšie a ďalšie generácie. Veď všetky živé tvory majú na našej planéte svoju malú ale dôležitú úlohu. Ak vypadne jeden, naruší sa tým celý doterajší systém.
