„Vybrali sme sa zapáliť mojim rodičom sviečky, no keď sme prišli na cintorín, hrobové miesto mojich rodičov bolo otvorené, kameninové platne poukladané jedna na druhej, kameninový rám i mramorový pomník boli znečistené. Jedna platňa bola dokonca prasknutá,“ opisuje nepríjemný zážitok pani Mária. Keďže hrob rodičov sa nachádzal na okraji cintorína v blízkosti plotu, snažila sa rodina vylepšiť okolie aj pre ostatných. V minulosti tam osadili lavičku, urobili skalku, vysadili kvety. O miesto sa pravidelne dbali. Nielen o hrob, tiež okolie, kde kosili trávu, starali sa, aby okolie bolo pekné. Všetko vyšlo navnivoč. Lavičku našli vytrhnutú, kvetinovú výzdobu zničenú. Keďže vedľa pred mesiacom vznikol vo svahu nový hrob, domnievajú sa, že k stavu, v akom našli hrob rodičov, došlo práve vtedy. Je možné, že hrobári hlinu z nového hrobu sypali na ten vedľa, ale otázkou zostáva, prečo dali dole kameninovú platňu. Hrob bol teda otvorený pravdepodobne mesiac a nebyť toho, že pani Mária s dcérou zdokumentovali stav, v akom ho našli, bol by takýto stav aj naďalej. Samozrejme, že na príčinu sa spýtali hrobárov, ktorých našli v spomínanú sobotu na cintoríne. Tí uviedli, že dostali taký príkaz od svojho „šéfa“.
Vybrali sa teda aj za ním, no ten podľa slov pani Márie povedal, že cintorín už nespravuje a majú sa obrátiť na istú pohrebnú službu. Aby sme prišli veci na koreň, obrátili sme sa na Mestský úrad v Čadci. Práve pod tento úrad totiž od januára tohto roku správa cintorína prešla. „Správou cintorínov bol od 1. januára 2008 poverený Mestský podnik služieb, príspevková organizácia mesta Čadca. Dňa 25. 2. sme obdržali sťažnosť obyvateľky Čadce kvôli otvoreniu, poškodeniu a znečisteniu hrobu svojich rodičov. K predmetnej záležitosti sa v najbližších dňoch uskutoční rokovanie za účasti kompetentných osôb. Sťažnosť sa dôkladne prešetrí a sťažovateľka dostane kvalifikovanú odpoveď,“ informovala nás Božena Cvečková, vedúca oddelenia služieb a starostlivosti o občanov MsÚ v Čadci. Čo sa pani Mária dozvie na rokovaní, nevedno. Aj keď bude s najväčšou pravdepodobnosťou v súlade so zákonom žiadať tiež o náhradu škody, tá, ktorú utrpela ako človek, sa dá len ťažko vyčísliť. Vstúpiť do svedomia by si mali aj tí, ktorí si zarábajú na živobytie v brandži, ktorá má na starosti služby okolo dôstojného ukladania pozostatkov zosnulých do matičky zeme. Isto by okrem rutiny a vidiny dobrého kšeftu mali nosiť v sebe aspoň kúsok citu. Lebo je to tak, raz pod hrudou zeme skončíme všetci. A keď pridáme trochu fikcie, ktovie, ako by sa nám páčilo, keby s nami voľakto nakladal po smrti tak nešetrne ako v spomínanom prípade.
