než inde.
Dôkazom boli a sú aj Štefan Šurlák, Milan Kubík, Alojz Gabaj, Štefan Kríglovský so synom a ďalší. Aj vďaka nim prežíva heligónka svoju renesanciu. Milan Mucha hrá na heligónke približne desať rokov: „Predtým ma to príliš nelákalo. Nebolo to v móde. Letela gitara, klávesy, taký svadbový repertoár,“ hovorí M. Mucha. „Som samouk. Prišlo to akosi samo. Asi preto, že ma do toho nik nenútil.“ Predtým hral päť rokov v dubnickej dychovke na trúbke. Bola to dobrá škola, ktorá sa mu teraz pri muzicírovaní zíde. Už niekoľko rokov sa zúčastňuje na mnohých stretnutiach a súťažiach heligónkarov. A nedávno zistil, že dvaja to utiahnu lepšie. Nie však doslovne, aby ste si nemysleli, že mu niekto ťahá heligónku, aby sa, nebodaj, menej unavil. Pribral k sebe speváka Pavla Marcinka. Keďže pochádza z východného Slovenska, obohatil repertoár, v ktorom sú už úctyhodné stovky pesničiek, o východniarsky folklór. Spolu sa zúčastnili aj nedávnom VII. stretnutí heligónkarov Púchovskej doliny a okolia, ktoré sa nedávno konalo v Lúkach na Považí.
Vystúpila na ňom vyše stovka účinkujúcich. Prvá najúspešnejšia dvadsiatka z nich automaticky postupuje do súťaže aj na budúci ročník. Keďže je medzi nimi aj duo zo Semeteša, porote sa ich vystúpenie určite páčilo. „Obyčajne pridávam na vystúpení pesničku, ktorú sám zložím a týka sa priamo regiónu, kde vystupujeme. Inak tomu nebolo ani v Lúkach: Dobre je vám, dobre, na tých lúkach bývať a na krásne Považie, z tých lúk sa dívať. Lúky pod Makytou sú pekná dedina, to vaše Považie, je vaša otčina.“ Tento malý bonus iste potešil srdiečka domácich v hľadisku tamojšieho kultúrneho domu. Ten počas stretnutia priam praskal vo švíkoch. „Atmosféra bola naozaj úžasná. Medzi účinkujúcimi v krojoch a priznám sa, že som veru objavil také krásne prvky ľudových odevov, o ktorých som doteraz nevedel,“ dodáva M. Mucha. So svojou láskou, na ktorej vie srdce rozvýskať i rozclivieť , sa určite ukáže ešte na mnohých prehliadkach. A to je dobre, veď práve s ňou dokáže najlepšie priblížiť niekedy ťažký, inokedy veselý život na pomedzí rovnianskych a kysuckých kopaníc.
