Miešané nápoje vám však vie skvelo namiešať aj našinec. Možno ešte lepšie, lebo ako sám vraví, kubánske a havajské miešané nápoje sú síce typické pre Havajčanov a Kubáncov a ich pláže, ale chutne namiešať ich veru nevedia, ešte tak vyzdobiť ovocím. Podľa neho miešané nápoje vedia urobiť najlepšie v Anglicku či Francúzsku. Sám to má vraj odskúšané. Volá sa Jozef Likavčan a je tiež barmanom. „Keď som končil základnú školu, bolo treba rozhodnúť sa, čo ďalej. Na akú školu? U mňa to bolo jednoznačné, nemohli byť na nej prijímačky z matematiky,“ spomína sympatický dvadsaťšesťročný mladík na to, ako sa k svojmu povolaniu dostal. Tieto jeho „kritéria“ spĺňala práve čadčianska Hotelová akadémia. Vzťah k barmanstvu vraj od začiatku nemal, až postupom času. Najmä počas prvých dvoch rokov štúdia v ňom však čoraz viac rástlo presvedčenie, že práve miešanie nápojov je to, čím sa chce v budúcnosti živiť. Ale ani kuchyni sa nevyhýba. Nemá problém uvariť skvelú kysuckú kapustnicu, po ktorej sa budete oblizovať ešte celý týždeň, ani upiecť malé sladké pečivo. Miešanie drinkov je však jeho doménou. Preto sa počas štúdia na „hotelovke“ snažil čo najviac naučiť. Chodil aj do kurzu, kde sa učili, ako správne namiešať tento chutný mok. „Po maturite som odišiel do Bratislavy, kde som sa ako barman aj zamestnal," pokračuje rodák z Rakovej. A práve naše hlavné mesto bolo miestom, kde sa na Joža najviac „nalepilo".
Ako sám vraví, tam je štýl miešania nápojov voľnejší, používa sa tam takzvaný free style, u nás na Kysuciach je to upätejšie. Keď sa v roku 2005 vrátil z Bratislavy späť na Kysuce, nastúpil ako barman do jedného z oščadnických hotelov. „Stále mi však niečo chýbalo. Mal som pocit, že toto nie je to, čo chcem,“ hovorí. Raz, ako tak prechádzal Čadcou, zistil, že tomuto mestu chýba príjemný kútik, kde by sa mohol človek len tak zložiť a na chvíľu vypnúť. A rozhodol sa, že takýto kútik pre Čadčanov vytvorí. Mal len dvadsaťštyri rokov a hlavu plnú plánov, ako má jeho kokteilový bar vyzerať. Najskôr bolo treba nájsť priestory za prijateľnú sumu. Keď také našiel, boli prázdne a neútulné. Mladý Rakovčan sa však nezľakol. Vysúkal si rukávy a s pomocou svojho otca ich premenil na miesto, kde sa dnes stretávajú veľmi radi mladí ľudia. „Mal som predstavu, že to bude niečo v latino štýle, preto tie zelené, žlté a oranžové steny,“ ukazuje na výsledné efekty svojej maliarskej práce. Dobré meno však nie sú len pekné priestory, ale predovšetkým kvalita nápojov, ktoré Jožo podáva. „Sú všetky z kvalitného alkoholu, ktorý mi vozia z Bratislavy. Do nápojov dávam zásadne čerstvé ovocie, ktoré si zháňam sám,“ približuje nám barman, ako taký drink vzniká. Ešte dopĺňa, že pri miešaní nápojov treba dodržiavať pomery a mierky podľa receptov. Sám má v hlave okolo tristo postupov aj s mierkami ich výroby.
A ako si to všetko pamätá? Barmanstvo je podľa neho niečo ako umenie, ak to človeka nebaví, a nemá k tomu vzťah, darmo to bude skúšať. Nápoje nikdy nebudú mať tú správnu „havajskú“ chuť. „Každý piatok robíme v kokteil bare rôzne akcie s barmanskou šou, pri ktorej sa miešajú rôzne exotické nápoje,“ hovorí. Tie robí často aj štýlom, pri ktorom vyhadzuje šejker do vzduchu. Neraz sa mu stalo, že šejker nenašiel jeho rýchle ruky a dopadol na zem. Ak sa chce človek neustále zlepšovať, musí veľa cvičiť. Podľa jeho slov taký barman, ktorý navštevuje rôzne súťaže v tejto disciplíne, a chce byť naozaj dobrý, musí denne cvičiť aj tri hodiny. On sám sa na súťažiach nezúčastňuje, nemá na to čas, ale prezentuje sa na rôznych firemných a podobných akciách. „Tu na Kysuciach je barmanstvo ešte málo známe, ale v Bratislave je to už samozrejmosťou,“ vraví, a dodáva, že práve on bol prvý, kto podával v Čadci tieto miešané nápoje. Podľa slov Jozefa Likavčana zbehlý barman pri ozdobovaní nápojov používa vlastnú fantáziu, kde, samozrejme, musí vedieť spojiť a zharmonizovať chuť ovocia s chuťou pripravovaného nápoja. Pričom dekorácia drinku by mala byť vkusne a esteticky zladená, nemala by byť prehnane nápadito gýčová. „Ako sa hovorí, s pohľadom na pekne upravené a servírované jedlo rastie aj chuť do jedla. Toto isté platí aj o miešaných nápojoch a kokteiloch,“ dodáva J. Likavčan.
