Po Štefanovi Zaťkovi preberá vedenie A-mužstva český tréner Libor Pála. Tréner s bohatými skúsenosťami vie, čo znamená postúpiť do prvej ligy. Pre MY Kysucké noviny zodpovedal niekoľko otázok tesne po svojom príchode k mužstve.
Odkiaľ ste?
-Z Havířova, je to cca 55 kilometrov od Čadce.
Už ste sa s mužstvo zoznámili?
-Som vo fáze zoznamovania sa s mužstvom, pretože mi tu prichádzajú hráči, ktorí sú zranení alebo po zranení, takže zatiaľ nemôžem povedať, že všetkých poznám.
Kde ste predtým trénovali?
-Veľa som trénoval v zahraničí, Čechách, takže som toho prešiel dosť.
Už ste oboznámený s ambíciami čadčianskeho celku?
-To bola jedna z prvý vecí, ktorú som s pánom Gábrišom konzultoval. Hovoril, že ambície sú. Sú, ale zatiaľ nemáme kde trénovať, terén je veľmi ťažký. Takže to musíme dať dohromady tak, aby podmienky boli adekvátne ambíciám.
Zimná príprava už začala. Aký bude váš tréningový proces?
-Áno, hráči budú dostávať plán vždy na jeden mesiac dopredu. Sú tu študenti, pracujúci a pár profesionálov. Tréningový proces je prispôsobený poloprofesionálnej báze klubu.
Je to plán individuálny?
-Nie, je to pre celé mužstvo. Harmonogram tréningov, regenerácie, zápasy a podobne.
Ako znie dohoda s FK?
-Do konca sezóny a potom sa uvidí, či predĺžime zmluvu.
Pôsobili ste v zahraničí. Aspoň z časti opíšte svoje predchádzajúce pôsobenia.
-Tri a pol roka som trénoval v Poľsku a pol roka v Brazílii. To bola futbalová škola pre hráčov, ktorí prechádzali z dorastu do mužov. Bol to vek od 18 do 21 rokov. Je to jedna z futbalových škôl, ktoré tam sú.V Čechách som pôsobil ako asistent trénera v Baníku Ostrava, v druhej lige som viedol Karvinú, keď tam hrávali Štefan Kavuliak, dnes hráč Čadce, aj Eduard Gábriš, váš manažér. Naposledy som bol v ÚstÍ nad Labem.
Čo považujete vo svojej kariére za najväčší úspech a na ktorý klub máte najlepšie spomienky?
-Za najväčší úspech považujem víťazstvo v druhej lige v Poľsku. Situácia bola napätá aj tlak veľký, ale podarilo sa nám ligu vyhrať. V mužstve som pôsobil celý rok.
Bolo to v roku 2001 v klube Lukulus Swiet Novit Burmazovieczky. Na toto obdobie mám aj najpríjemnejšie spomienky. Hoci, ako som spomínal, cítili sme veľký tlak, ale zvládli sme to, a výsledkami potvrdzovali svoju kvalitu. S mužstvom som však neostal.
