Aj keď si pri slove pes väčšina predstaví dom, záhradu a búdu, z ktorej sa ozýva hav, hav, toto milé zviera malo v minulosti aj rôzne iné úlohy, než len stráženie obydlia.
Starovekí Egypťania si napríklad psa ctili natoľko, že keď zomrel, zabalzamovali ho a uložili jeho pozostatky na zvláštne pohrebisko. Gréci si ho takisto cenili.
V svätyniach boha Asklepia chovali jedincov, ktoré pomáhali uzdravovať chorých. Lovec Oriona mal dva psy Procyona a Síria. Sírius dal dokonca svoje meno najjasnejšej oblohe. Grécky boh podsvätia Cerberus mal zasa tri psie hlavy. Psa ponímali v rôznych kultúrach. Vďaka svojej príslovečnej vernosti sa stal početným motívom maliarstva, v Japonsku sa zasa stal symbolom manželskej vernosti. Pes sa z vlka pravdepodobne vyvinul cestou prirodzeného výberu. Ľudské obydlia, vlastne odpad, ktorý ľudia produkovali, priťahovali vlkov a je pravdepodobne, že niektoré vĺčatá odchoval človek, ktorý vlka prijal do svojho domu a staral sa oň. Z týchto napoly zdomácnených zvierat sa vyvinuli psy, ktoré vykonávali úlohu strážcov. Ako z rozprávky je príbeh psíka, ktorého sme objavili v Korni, osade nazývanej U Dubačov. Čiernobiele, fľakaté drobné zvieratko stojí v okne vo dne v noci. Obzerá sa, či sa domov nevracia jeho milovaný pán.
Šesťdesiatdvaročného Jozefa však pred tromi rokmi odviezli do nemocnice. V starej drevenici, ktorá sa pomaly rozpadala, počas tuhej zimy nekúril a tak mu omrzli končatiny. Sanitka ho odviezla do nemocnice, kde mu už nedokázali pomôcť. Viac sa nevrátil. Verný psík odvtedy z domu nevyšiel. Stojí v okne a stále čaká. Susedom sa ho uľútilo a tak mu nosia jedlo. Jedinou pozostalou pána Jozefa je neter, ktorá však žije v Juhoslávii. Schátralú drevenicu, ktorej každý deň hrozí, že sa zvalí, chce obec zlikvidovať. Ústne povolenie majiteľky, že tak môžu urobi,ť dostali, čakajú ešte na písomné. Čo bude so psíkom, nevedno. Ak náhodou pôjdete okolo, určite ho uvidíte. Verné zvieratko stojí v okne a pozerá na cestu, či nejde jeho pán, s ktorým prežil aspoň zlomok života. Vďačnosť za to, že ho voľakedy prichýlil, z neho nevypŕcha. Tri roky počuť len smutné havkanie. Stále verí, že sa raz možno na ceste objaví ten, koho tri roky vyčkáva a bude ho môcť privítať. Preto bdie vo dne i v noci.
