Piatok, 30. september, 2022 | Meniny má Jarolím

Rodina za veľkou mlákou

Pamätám si na jednu udalosť, ktorá sa odohrala ešte v detstve. To sme mali akurát prázdniny, dni voľnosti a slobody, ba tej slobody bolo trošku viac než po iné roky, lebo vtedy nastúpil u nás kurz „krajiny s ľudskou tvárou“.

Áno, udialo sa to na konci šesťdesiatych rokov minulého storočia a tá spomienka ostala v pamäti vďaka svojej nezvyčajnosti. Jedného dňa, akurát sme sa chystali na veľký výlet do prírody, sme počuli, že k susedom prišli hostia z ďalekej krajiny. Až z Ameriky. O Amerike sme dovtedy príliš nechyrovali, aj keď išli v kinách verneovky s Winnetouom a Old Shatterhandom, no všetky tie dobrodružstvá sa diali v Juhoslávii, kde boli filmy nakrútené. My sme boli vtedy ešte príliš mladí na to, aby sme sa o zámorských krajinách dozvedeli viac, a ak sme sa aj o nich učili, tak len vo všeobecnosti. Vtedy k tým susedom, a to mám stále na mysli a neustále sa oná udalosť vynára na svetlo božie, prišiel ujec z Ameriky. Ba vlastne ich pricestovalo viac, ale zapamätali sme si len ujca a ostal navždy pre nás „ujcom z Ameriky“. To aj vtedy, keď našu krajinu obsadili sovietski okupanti a razom sa vrátila „do normálu“ – vyhlásili normalizáciu spoločenského a politického života.

SkryťVypnúť reklamu

Na dvadsať rokov hermeticky uzavreli hranice. Znemožnili tak slobodný pohyb ľudí, stretávanie sa celého sveta. Trvalo to až do osemdesiateho deviateho roku, keď vypukla tzv. nežná revolúcia a situácia sa opäť razom zmenila. Z hraníc zmizli ostnaté drôty a s nimi aj ozbrojenci, ktorí tie hranice prísne strážili. Od tých čias môžeme cestovať, kam sa nám zachce, svet sa nám otvoril. A príbuzní z ďalekých krajín sa znovu vracajú... Po tom celkovom uvoľnení sme začali chápať rozkonárenosť a zvláštnosť osudu nášho národa, ktorý je najrozličnejšími nitkami spojený s celým svetom. Niekdajšia bieda totiž vyháňala ľudí za prácou do cudziny a Kysuce podľa štatistík patrili ku krajom s najvyšším počtom vysťahovalcov. Odchádzali do Ameriky, do Kanady a neskôr aj do Austrálie a do západnej Európy – tam, kde sa dala zarobiť nejaká tá korunka, aby ľudia prežili a svojou šikovnosťou si aj privyrobili. Toto všetko mi postupne prichádzalo na um, keď som kráčal hore strmou cestou k nevysokej murovanej chalupe na svahu kopca. Ba vlastne tá cesta viedla od krásňanskej železničnej stanice až na vrchol a potom po ňom pokračovala do ďalších osád.

SkryťVypnúť reklamu

V chalupe som sa mal stretnúť s babkou Jozefínou Neveďalovou. Jej matka sa narodila v Amerike, no ostali tam aj príbuzní, lebo sa nechceli natrvalo vrátiť na Slovensko. A práve oni babku, ako som sa dozvedel, každý rok navštevujú. Na krajinu už padalo podvečerné šero, keď som vkročil do dvora babky Neveďalovej. A hneď som ju aj zbadal – nízku, pochudšiu ženičku, ktorá akurát povymetala trúbu v sporáku a vyniesla plech. Bola celá od sadzí. Tak sa vžila do práce, že si ma v prvom momente nevšimla. Až keď som ju oslovil, zdvihla zrak. Napodiv ma hneď pozvala dovnútra, aby mi porozprávala o osude svojej rodiny aj o živote príbuzných v ďalekej cudzine. Existencia rodiny Jozefíny Neveďalovej je spätý s počiatkami vysťahovalectva. To jej dedo - volal sa Maslák a pochádzal od Kuljovských – odišiel kedysi na prelome 19. a 20. storočia do Ameriky. Pracoval tam v baniach. Práca sa darila, zarobil peniaze. Posielal ich domov, aby mohla za ním prísť jeho manželka, Jozefínina babka. A ona sa naozaj vybrala za ním do cudziny aj s pätnásťročným synom Mikulášom. Osud tak chcel, že deda v tých baniach zasypalo. Babka sa potom v Amerike zoznámila s Ďurčanom, ďalším vysťahovaným Slovákom. Mala s ním tri deti – dve sa narodili v Amerike, patrila k nim aj Jozefínina matka Anna.

SkryťVypnúť reklamu

Tá uzrela svetlo sveta v roku 1906, teda pre vyše sto rokmi. Ďurčanovci sa neskôr vrátili na Slovensko; tu sa narodil Štefan, tretie Annino dieťa. Mikuláš Maslák ostal v Amerike. Písal domov list, aby mu poslali ženu, že mu je samému smutno. Naozaj našli jednu dievčinu, pochádzala z vedľajšieho pľacu, od Vlčka, a tú vyšikovali do Ameriky. Ujec Mikuláš má s ňou Filipa, Jana a Paulínu. A práve v období uvoľnenia, na konci už spomínaných šesťdesiatych rokov minulého storočia navštívil Mikuláš so svojimi deťmi domov – osadu, v ktorej sa narodil. Ujec všetko pofotil, aby sa mu v pamäti oživili spomienky. Čudoval sa, že osada je iná, ako keď odchádzal s matkou do Ameriky, lebo ubudlo dreveníc na úkor murovaných domov. Jeho deti teraz každý rok prichádzajú na vrchy, aby sa zastavili aj u babky Neveďalovej. Filip a Jano hovoria obstojne po slovensky, Paulína sa už nestihla rodnú reč otca a matky naučiť. Bratia jej však robia tlmočníkov. Tak si všetci dobre rozumejú.

Najčítanejšie na My Kysuce

Inzercia - Tlačové správy

  1. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
  2. Atos má „platinovú“ medailu EcoVadis za postoj k udržateľnosti
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  4. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  5. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  6. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  7. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  8. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  1. KOSIT hľadá do svojho tímu ďalších vodičov
  2. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  4. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  5. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  6. SITA Slovenská tlačová agentúra zlepšuje dostupnosť služieb
  7. 4 veci, na ktoré si treba dať pozor pri zateplení šikmej strechy
  8. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  1. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 8 954
  2. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 4 898
  3. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 4 834
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 4 316
  5. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 828
  6. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 754
  7. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 2 805
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 489

Blogy SME

  1. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam.
  2. Adriana Karpinska: Bicyklom po (ne)hodvábnej ceste v Kirgizsku
  3. Štefan Vidlár: Hmm...
  4. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú...
  5. Ľubor Bystrický: Nemocnice bez lekárov-zem bezľudí
  6. Ján Škerko: Za každého mobilizovaného záložníka živého barana?
  7. Michal Maslej: Prosím, pýtajte sa kandidátov
  8. Jozef Ďanovský: Zápisky psychoterapeuta
  1. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 10 005
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 7 946
  3. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 671
  4. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 6 837
  5. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 658
  6. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 788
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 3 405
  8. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 2 890
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Prvý ročník prilákal stovky ľudí.


2 h
Člen dobrovoľnej stráže prírody Pavol Chabreček so zachráneným bocianom.

Bez pomoci človeka by chránený vták neprežil.


4 h
Slávnostné otvorenie kaštieľa v Oščadnici

Otvorenie sa konalo pri príležitosti štyridsiateho výročia galérie.


5 h

Prečítajte si výber TOP športových správ z regiónov.


7 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Levičanka radí ľuďom, aby si faktúry kontrolovali.


29. sep

Pravidelná údržba vodnej nádrže je nariadená zákonom.


7 h

Fakultná nemocnica Nitra plne rešpektuje rozhodnutie krajského súdu, povedala hovorkyňa.


29. sep

Záujem o prácu mestského policajta je slabý, problémom sú aj peniaze.


29. sep

Blogy SME

  1. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam.
  2. Adriana Karpinska: Bicyklom po (ne)hodvábnej ceste v Kirgizsku
  3. Štefan Vidlár: Hmm...
  4. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú...
  5. Ľubor Bystrický: Nemocnice bez lekárov-zem bezľudí
  6. Ján Škerko: Za každého mobilizovaného záložníka živého barana?
  7. Michal Maslej: Prosím, pýtajte sa kandidátov
  8. Jozef Ďanovský: Zápisky psychoterapeuta
  1. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 10 005
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 7 946
  3. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 671
  4. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 6 837
  5. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 658
  6. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 788
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 3 405
  8. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 2 890
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu