Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Rodina za veľkou mlákou

Pamätám si na jednu udalosť, ktorá sa odohrala ešte v detstve. To sme mali akurát prázdniny, dni voľnosti a slobody, ba tej slobody bolo trošku viac než po iné roky, lebo vtedy nastúpil u nás kurz „krajiny s ľudskou tvárou“.

Áno, udialo sa to na konci šesťdesiatych rokov minulého storočia a tá spomienka ostala v pamäti vďaka svojej nezvyčajnosti. Jedného dňa, akurát sme sa chystali na veľký výlet do prírody, sme počuli, že k susedom prišli hostia z ďalekej krajiny. Až z Ameriky. O Amerike sme dovtedy príliš nechyrovali, aj keď išli v kinách verneovky s Winnetouom a Old Shatterhandom, no všetky tie dobrodružstvá sa diali v Juhoslávii, kde boli filmy nakrútené. My sme boli vtedy ešte príliš mladí na to, aby sme sa o zámorských krajinách dozvedeli viac, a ak sme sa aj o nich učili, tak len vo všeobecnosti. Vtedy k tým susedom, a to mám stále na mysli a neustále sa oná udalosť vynára na svetlo božie, prišiel ujec z Ameriky. Ba vlastne ich pricestovalo viac, ale zapamätali sme si len ujca a ostal navždy pre nás „ujcom z Ameriky“. To aj vtedy, keď našu krajinu obsadili sovietski okupanti a razom sa vrátila „do normálu“ – vyhlásili normalizáciu spoločenského a politického života.

Skryť Vypnúť reklamu

Na dvadsať rokov hermeticky uzavreli hranice. Znemožnili tak slobodný pohyb ľudí, stretávanie sa celého sveta. Trvalo to až do osemdesiateho deviateho roku, keď vypukla tzv. nežná revolúcia a situácia sa opäť razom zmenila. Z hraníc zmizli ostnaté drôty a s nimi aj ozbrojenci, ktorí tie hranice prísne strážili. Od tých čias môžeme cestovať, kam sa nám zachce, svet sa nám otvoril. A príbuzní z ďalekých krajín sa znovu vracajú... Po tom celkovom uvoľnení sme začali chápať rozkonárenosť a zvláštnosť osudu nášho národa, ktorý je najrozličnejšími nitkami spojený s celým svetom. Niekdajšia bieda totiž vyháňala ľudí za prácou do cudziny a Kysuce podľa štatistík patrili ku krajom s najvyšším počtom vysťahovalcov. Odchádzali do Ameriky, do Kanady a neskôr aj do Austrálie a do západnej Európy – tam, kde sa dala zarobiť nejaká tá korunka, aby ľudia prežili a svojou šikovnosťou si aj privyrobili. Toto všetko mi postupne prichádzalo na um, keď som kráčal hore strmou cestou k nevysokej murovanej chalupe na svahu kopca. Ba vlastne tá cesta viedla od krásňanskej železničnej stanice až na vrchol a potom po ňom pokračovala do ďalších osád.

Skryť Vypnúť reklamu

V chalupe som sa mal stretnúť s babkou Jozefínou Neveďalovou. Jej matka sa narodila v Amerike, no ostali tam aj príbuzní, lebo sa nechceli natrvalo vrátiť na Slovensko. A práve oni babku, ako som sa dozvedel, každý rok navštevujú. Na krajinu už padalo podvečerné šero, keď som vkročil do dvora babky Neveďalovej. A hneď som ju aj zbadal – nízku, pochudšiu ženičku, ktorá akurát povymetala trúbu v sporáku a vyniesla plech. Bola celá od sadzí. Tak sa vžila do práce, že si ma v prvom momente nevšimla. Až keď som ju oslovil, zdvihla zrak. Napodiv ma hneď pozvala dovnútra, aby mi porozprávala o osude svojej rodiny aj o živote príbuzných v ďalekej cudzine. Existencia rodiny Jozefíny Neveďalovej je spätý s počiatkami vysťahovalectva. To jej dedo - volal sa Maslák a pochádzal od Kuljovských – odišiel kedysi na prelome 19. a 20. storočia do Ameriky. Pracoval tam v baniach. Práca sa darila, zarobil peniaze. Posielal ich domov, aby mohla za ním prísť jeho manželka, Jozefínina babka. A ona sa naozaj vybrala za ním do cudziny aj s pätnásťročným synom Mikulášom. Osud tak chcel, že deda v tých baniach zasypalo. Babka sa potom v Amerike zoznámila s Ďurčanom, ďalším vysťahovaným Slovákom. Mala s ním tri deti – dve sa narodili v Amerike, patrila k nim aj Jozefínina matka Anna.

Skryť Vypnúť reklamu

Tá uzrela svetlo sveta v roku 1906, teda pre vyše sto rokmi. Ďurčanovci sa neskôr vrátili na Slovensko; tu sa narodil Štefan, tretie Annino dieťa. Mikuláš Maslák ostal v Amerike. Písal domov list, aby mu poslali ženu, že mu je samému smutno. Naozaj našli jednu dievčinu, pochádzala z vedľajšieho pľacu, od Vlčka, a tú vyšikovali do Ameriky. Ujec Mikuláš má s ňou Filipa, Jana a Paulínu. A práve v období uvoľnenia, na konci už spomínaných šesťdesiatych rokov minulého storočia navštívil Mikuláš so svojimi deťmi domov – osadu, v ktorej sa narodil. Ujec všetko pofotil, aby sa mu v pamäti oživili spomienky. Čudoval sa, že osada je iná, ako keď odchádzal s matkou do Ameriky, lebo ubudlo dreveníc na úkor murovaných domov. Jeho deti teraz každý rok prichádzajú na vrchy, aby sa zastavili aj u babky Neveďalovej. Filip a Jano hovoria obstojne po slovensky, Paulína sa už nestihla rodnú reč otca a matky naučiť. Bratia jej však robia tlmočníkov. Tak si všetci dobre rozumejú.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  2. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  4. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  5. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  6. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Úprava osobného motorového vozidla
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 16 518
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 716
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 12 274
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 999
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 11 989
  6. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 10 693
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 165
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje 9 754
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 532
  10. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 438
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odznejú v LIVE diskusii v utorok 27.októbra o 9. hodine na FB Žilina na Facebooku.

Zverencov chce nabádať k väčšiemu pohybu

Nehľadajme cesty ľahšie ale zdravšie.

Dominik Klimek chce inšpirovať ľudí a viesť svojich zverencov k pohybu.

Pandémia im prišla vhod, mnohým podvodníkom nechýba herecký talent

Často sa vydávajú za lekárov, vymyslia si aj to, že pacient ma odhryznutý jazyk.

Obeťami podvodníkov sú najmä seniori.

GRAFY: Ako sa počet nakazených vyvíja na Kysuciach

V okrese Čadca nakazení pribúdajú v októbri každý deň.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Minúta po minúte: Z viacerých miest Oravy hlásia dlhé rady

Testujú zdravotníci, vojaci a dobrovoľníci.

Zamestnanec reťazca: Mali sme pozitívnu kolegyňu, musel som ísť aj tak do práce

Aké pocity zažívajú ľudia z prvej línie, sme zisťovali od zamestnanca nemenovaného obchodného reťazca.

Od soboty bude platiť na Slovensku zákaz vychádzania, sú aj výnimky

Pre žiakov druhého stupňa základných škôl sa v pondelok začína dištančné vyučovanie.

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Na Slovensku prebieha celoplošné testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest na Orave.

Už ste čítali?