Je pomerne rôznorodým súborom, odhaľujúcim viaceré naznačené cesty možného výtvarného smerovania v časovom rozpätí jedného desaťročia, stretnutím dvoch nosných tém jeho fotografickej tvorby Krajiny a Vtáctva.
Rodák z Vysokej nad Kysucou má za sebou viacero výstav fotografií. S jeho tvorbou sa mali možnosť oboznámiť doma i v zahraničí. Prostredníctvom snímok spája vlastné vedomosti a schopnosti ornitológa so zručnosťou a umeleckým cítením fotografa. Jaroslav Velička sa fotografii systematicky venuje viac ako dve desaťročia. V počiatkoch to bola najmä dokumentárna a vedecká fotografia, ktorej predmetom boli vzácne i menej vzácne živočíšne i rastlinné druhy fauny a flóry Kysúc, postupne rozšíril svoj okruh záujmu o ďalšie žánre, pribudli krajina, portrét, zátišie, reportážna a inscenovaná fotografia. Dokumentárna funkcia ustúpila do úzadia, nahradil ju záujem o zachytenie okamihu, premeny, zvečnenie dojmu, atmosféry. Prvotným a trvalo prioritným zámerom autora sa stalo vytváranie akejsi pestrofarebnej mozaiky, tvoriacej v celistvosti konkrétny, čo najúplnejší pravdivý obraz prírody rodného kraja.
Zblíženie s kysuckou krajinou a jej následné pochopenie, dovoľuje autorovi vidieť a zvečniť tie jej podoby, ktoré náhodní návštevníci vidieť nemôžu. Krajinu zobrazuje v jej večnosti i premenlivosti, virtuózne prekonávajúc kompozičné neprajnosti terénu, povyšujúc zdanlivú vizuálnu chudobu na nečakané bohatstvo. Podlieha fascinácii hraničných javov atmosféry, blízke sú mu momenty premien, prelínania ročných období. Z vtáčej perspektívy vyberá a zachytáva bohaté ornamentálne vzory, ukryté v súvislej štruktúre lesných porastov, zároveň vníma a vyzdvihuje obohacujúce zásahy človeka do prírodnej krajiny, odkrývajúce jej plasticitu, posilňujúce kontrasty a rozmanitosť. Práca so svetlom, ktoré sa stáva dôležitým výrazovým prostriedkom, je príbuzná barokovému poňatiu využitia svetla v maľbe i v architektúre. Rovnocennú úlohu zohráva expresívna, často nereálne pôsobiaca žiarivá farebnosť, ponechaná bez následných autorských zásahov a farebných manipulácií.
V súbežne rozvíjanej téme Vtáctvo, fotografii orientovanej spočiatku prísne realisticky, dospel Jaroslav Velička v oslobodení sa od realistickej popisnosti a v pripravenosti k výtvarnému experimentu azda najďalej. Vzácne i menej vzácne druhy vtákov zobrazuje vo fázach letu, meniac ich na dynamické farebné škvrny - znaky – vizuálne presvedčivé stvárnenie pohybu. Protipólom sú naopak konkrétne stvárnené vtáčie kompozície, zachytávané v protisvetle, s detailne ostro vedenou líniou dekoratívne vykreslenými pierkami, zachytené v podivne krásnych tanečných pózach, pôsobiace dojmom, príbuzným farebným japonským drevorezom. Výstavu môžete vidieť vo výstavných priestoroch Kysuckej galérie v Mestskom dome v Čadci.
