Písmo:A^-|A⁺00

Táto sympatická brunetka pracuje ako redaktorka a mo-derátorka v Slovenskom rozhlase v Rádiu Regina, taktiež máme možnosť vidieť jej tvár na obrazovke Slovenskej televízie, kde moderuje kontaktnú reláciu. Kadiaľ viedla vaša cesta do médií? Začala sa už v detstve. Odmalička som veľa vystupovala, recitovala, na súťažiach Hviezdoslavovho Kubína som získavala prvé miesta. Tancovala som vo folklórnom súbore, chodila som na hudobnú školu na spev a klavír, spievala som v zbore, k tomu volejbal... Vedela som, že sa chcem živiť slovom. Po gymnáziu som vyštudovala herectvo na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Popri štúdiu som začala pracovať v Kysuckej televízii. Potom som sa zúčastnila na celoslovenskej súťaži moderátorov Sárova Bystrica, kde som uspela. Oslovili ma terajší kolegovia z rozhlasu. Najskôr som pracovala externe, z Kysúc som poskytovala príspevky do každodenného vysielania. Po škole som začala učiť dramatickú výchovu na Základnej umeleckej škole II. v Čadci. Keďže milujem deti, bolo to pre mňa prínosné a zasa som „zabrdla“ do inej sféry. Dostala som ponuku pracovať v Bratislave v komerčnom rádiu, pozvali ma na konkurz a zobrali ma. Po čase mi však zavolali z rozhlasu. Rozmýšľala som, či odídem do Banskej Bystrice, a nakoniec sa tak stalo, pretože Slovenský rozhlas a Rádio Regina som vnímala ako možnosť veľa sa naučiť. Po takmer trojročných skúsenostiach si dovolím povedať, že redaktor, ktorý úspešne zvládne prácu v rozhlase, je schopný pôsobiť v akomkoľvek médiu (samozrejme, s prihliadnutím na požiadavky vizážistu,... smiech). Je to naozaj veľmi náročné. Nakoniec som dostala ponuku aj zo Slovenskej televízie, kde v súčasnosti moderujem Regionálny denník. Máte ešte ďalšie méty, čo sa týka profesionálnej stránky? Vždy sa dá robiť veci lepšie a zdokonaľovať sa, ale myslím si, že ako redaktorka a moderátorka som v Sloven-skom rozhlase v Rádiu Regina a v Slovenskej televízii dosiahla svoj cieľ. Priznám sa, že ma neláka ísť pracovať do Bratislavy len preto, aby som bola v „smotánke“. Chcem radšej robiť na tom, čo podľa mňa má zmysel. Keď sledujem niektoré komerčné televízie a rádiá, čoraz viac sa presviedčam, že sú plytké. Samozrejme, keby prišla nejaká výnimočne zaujímavá ponuka, zvážila by som ju. Čo alebo kto Vám pomohol v napredovaní? Veľkú úlohu zohrali určite rodičia. Mama bola vždy teplom rodinného krbu. Otec sa pohyboval v kultúre na Kysuciach. Predovšetkým on bol mojím učiteľom v prednese, venoval sa mi, niekedy to boli hodiny drilu a občas sa to nezaobišlo bez sĺz. Ale ak chce človek v živote niečo dosiahnuť, musí byť náročný predovšetkým sám na seba. Je fajn, keď rodičia venujú deťom svoj čas, aj keď ho nemajú veľa. Ako vyzerá Vaše moderovanie v televízii? V každom regionálnom denníku mám príspevky, ktoré redaktorsky pripravujú kolegovia. Témy, o ktorých sa rozprávam s hosťami v štúdiu, sú rôzne – od „biomasy až po arteterapiu“. V každej musím byť zorientovaná, pretože sa ide naživo. Musím vnímať viaceré veci, kameramana, režiséra či telefonujúceho diváka, teda prispôsobovať sa celému prostrediu. Čo obnáša práca v rádiu? Tu robím nie len moderátorskú, ale aj redaktorskú robotu. Mám na starosti kultúru. Zvolím si tému, ktorá je zaujímavá, idem do terénu na nejakú akciu alebo oslovím ľudí, s ktorými sa chcem o danej problematike rozprávať. Keďže cestujem za nimi, príspevok nesie v sebe aj atmosféru prostredia, v ktorom sa nachádzam. Všetko si musím nahrať a spracovať. Vytiahnuť to najzaujímavejšie a zároveň podať komplexný obraz, to je asi to najťažšie. Mám nahratú 20-minútovú surovinu a z toho môžem použiť asi tri, štyri minúty. Príspevky často idú do vysielania ešte v ten istý deň, takže si to vyžaduje pohotovosť a flexibilitu. Stretávate aj množstvo ľudí. Robím to, čo ma baví. Inak by som tam nepracovala, pretože súčasťou mojej profesie sú stresy. No a platy vo verejno-právnom rozhlase a televízii sa s peniazmi v komerčných médiách nedajú porovnávať. Stretla som sa so zaujímavými osobnosťami, ako sú Bolek Polívka, Marián Zednikovič, Štefan Kvietik, Zita Furková, Zuzana Kronerová, Helena Vondráčková a s mnohými ďalšími. Ale pri svojej práci stretávam najmä obyčajných ľudí so zaujímavými príbehmi, a vtedy si často pomyslím – tak toto sú tie skutočné celebrity. Stane sa Vám pred kamerou občas aj nejaký „trapas“? Spomeniem nedávnu príhodu z televízie. Niektoré informácie sa jednoducho nedajú zapamätať, tak sa čítajú z čítačky. V závere relácie som mala zahlásiť poslednú reportáž, no zrazu som v polovici textu zistila, že mi čítačku zabudli posunúť v réžii ďalej. Tak som musela improvizovať. Asi som to zvládla, lebo nebolo nič poznať. Aj v réžii boli prekvapení, keď som sa im za tento kúsok „poďakovala“. K živému moderovaniu však patrí aj nejaký ten „brept“ tomu sa nevyhnem ani v rádiu. Ako oddychujete? Vyhľadávate samotu? Som spokojná, keď som s ľuďmi, ktorých mám rada. Relaxujem, keď ich môžem stretnúť a porozprávať sa. Samota mi nechýba, troška mi však prekáža nedostatok pohybu. Vždy som bola aktívny človek. Moje sedavé zamestnanie za mikrofónom a pred kamerou občas striedam vo chvíľach voľna s volejbalom alebo squashom. Rada tancujem, vypočujem si dobrú muzičku a občas sa len tak bláznim. Na ostatné mi veľa času nezostáva.