Už samotný názov vyvolával v nás veľkú zvedavosť, ktorá bola vystupňovaná aj informáciou, že ide o putovnú celoslovenskú výstavu v dvoch vagónoch, ktorá prebiehala na železničných staniciach v 30 slovenských mestách, videlo ju už približne 50 000 ľudí a počet návštevníkov každým dňom rastie. Keďže naša dejepisárka - organizátorka našej exkurzie, pani učiteľka Monika Mojtová zahalila exkurziu do rúška tajomstva, na čadčianskej železničnej stanici sme do pristavených vagónov vstupovali plní očakávania. Dozvedeli sme sa, že ide o zrekonštruované dobové vagóny - takzvané dobytčiaky, v ktorých prepravovali Židov do vyhladzovacích táborov v Poľsku počas druhej svetovej vojny. A práve cez Čadcu a neďalekú hranicu Skalité-Zvardoň takéto vlaky opúšťali územie Slovenska. Po výklade historických súvislostí sme si v prvom vagóne prečítali výstavné panely, popozerali dobové fotografie, mapky...
Na vlastnej koži sme mohli aspoň na okamih precítiť samotnú deportáciu, ktorá bola simulovaná aj prostredníctvom zvukových a svetelných efektov v uzavretom druhom vozni. Srdce nám smútkom zvieralo pri výpovediach svedkov, ktorí boli postihnutí rasovým prenasledovaním a tieto deportácie akoby zázrakom prežili, čo sme mali možnosť vidieť a počuť aj vďaka veľkoplošnej obrazovke. Návšteva týchto „vagónov smrti“ v nás zanechala veľa dojmov a nezodpovedaných otázok. Sme však presvedčení, že táto výstava mala obrovský význam, pretože bola názornou ukážkou neľudského zaobchádzania s ľuďmi, čo nás priviedlo k tomu, aby sme sa vyvarovali akýchkoľvek prejavov násilia a vedeli, a odvážili sa postaviť proti násiliu aj vo svojom najbližšom okolí.
Autor: ŽIACI 9. ROČNÍKA