Na Kysuciach má viac ako 300 členov v pätnástich obciach. Mladí ľudia prežívajú s deťmi radosti a strasti všedných dní cez školský rok v rámci pravidelnej činnosti na spoločných „stretkách“, kde spolu prežívajú každodenný život viery. K činnosti patrí aj organizovanie zábavných a poznávacích akcií, tematických výletov, letných táborov. Deti sa zúčastňujú rôznych činností, len ak sami chcú. Počas stretnutí sa deti a vedúci rozprávajú a pomocou rôznych aktivít rozvíjajú určitú tému. Obľúbenými činnosťami sú hry a piesne. „Stretko“ je spoločenstvo detí a ich vedúcich, kde má každý svoje miesto, deti sa učia prijímať toho druhého takého, aký je, učia sa spolu nezištnej pomoci, tolerancii a rozvíjajú základné ľudské hodnoty.
V eRku sa venujú nielen deťom, ale aj mladým dobrovoľníkom, vedúcim detských skupiniek. V tomto roku prebehli dva prípravné kurzy ZAČÍNAME!. Prvý sa konal v máji a pre veľký záujem zo strany mladých ho zorganizovali opäť v októbri. Do Zákopčia na tvorivú víkendovku prišla tridsiatka mládežníkov vo veku od 14 do 17 rokov. Tu už mali pre nich pripravený pestrý program starší harcovníci, ktorí sa deťom venujú už nejaký ten rôčik – Matej Králik z Kysuckého N. Mesta, manželia Janka a Ľuboš Harcekovci z Krásna nad Kysucou, Mirka Horecká z Čadce, Ondrej Hrtús z Klokočova a ďalší. Využili doslova každú minútku na to, aby pomohli účastníkom vstúpiť do krajiny zvanej Detský svet. Okrem odborných didakticko-psychologických prednášok, podávaných pomocou tvorivých interaktívnych metód, snažili sa čo najviac „na vlastnej koži“ zažiť radosť z tvorivosti. Naučili sa hry, piesne, tance.
Napríklad i modlitba bola netypická – zapojili do nej aj papier a lepidlo.
Veď komunikácia môže mať veľa spôsobov vyjadrenia. Tieto a ostatné na kurze použité „fintice“ (v eRkárskom žargóne nápady) môžu prakticky využiť pri práci s deťmi. Tri desiatky dobre naladených mladých pokope predurčilo všetky bruchá na poriadnu „svalovicu“. Od smiechu a zábavy. Získali aj diplom, ktorý je osvedčením, že absolvovali tento prípravný kurz. Mladí ľudia tu získali základné vedomosti o tom, ako viesť detskú skupinku. Odniesli si aj potrebné príručky a vymenili si kontakty. Vykročili do praxe, aj keď nie ako „preborníci“, ale ochotne a s chuťou.
Autor: Gabika holeščáková