Nálada bola povznášajúca, veď sme sa mali veru na čo tešiť! O čo vlastne išlo? O dlho pripravovaný, starostlivo plánovaný výlet po galériách stredného Slovenska. Tento rok totiž prešlo štyridsať rokov od založenia Štúdia amatérskych výtvarníkov pod gesciou Kysuckého osvetového strediska. Príroda si z nás v tento deň urobila malý žart. Z toho nevľúdneho studeného štartu z domova sa cestou po kopčekoch a kopcoch vykľuli ozaj majstrovsky srieňom tieňované farebné lúky a polia, pod okrom zafarbenými hrebeňmi listnáčov či vianočne striebrom pomaľovanými ihličnanmi. Z prízemnej hmly sa pomaly otváral pohľad na šíru hladinu Liptovskej Mary, zdobenú bielymi spenenými vlnkami. A na dôvažok, pod neprestajne uchvacujúcou panorámou Nízkych Tatier.
Všetko nás to tým správnym spôsobom naladilo na objavné vnímanie obrazov našich známych aj menej známych maliarov-krajinárov v galériách. Aj tá príroda u nás má neprestajne čo „ponúknuť“ oku aj štetcu. V Oravskej galérii v Dolnom Kubíne sme prešli akousi duchovnou exkurziou 15.-19. storočím v sakrálnom umení, reprezentovanom najstaršími plastikami s ikonami. Akoby sme pocítili tú pokoru a súčasne aj silu, ktorá v týchto umeleckých dielach vedela dlhé stáročia viesť životom aj tých najbiednejších. V galérii Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši nielen mňa, ale aj moju „polovičku“ zaujalo nezvyčajné „zrovnávanie“ tohto vynikajúceho portrétistu s priloženými pokusmi o interpretáciu, tentoraz od malých školákov. Niektoré ich kresby ukázali skutočne dobrý pozorovací talent.V tej širokej plejáde známych velikánov štetca nás príjemne prekvapil figurálny maliar Kern svojimi sugestívnymi maľbami ľudí z každodenného pracovného prostredia.
Svojimi obrazmi ľudí z 19. storočia, zobrazených napríklad pri práci v kuchyni, na dvore, v kováčskej dielni, nás dokázal ozaj vtiahnuť do deja na maľbe. Pripomínal nám umenie veľkého Holanďana Petra Breughla s typickými dedinskými motívmi.
Myslím, že od deväťdesiatych rokov sa v prezentácii umenia, aj výtvarného, urobilo veľa. Vynovili sa kaštiele a bývalé župné domy, opravili reprezentačné výstavné priestory.
V nich uložený poklad, výber umeleckých diel našich predkov, ale aj súčasných výtvarníkov, nenecháva nikoho z nás v pochybnostiach, že vedia umelecky výstižne priblížiť pocity aj vnemy času minulého aj prítomného. Vitajte v dobe, kedy sa možno ťažšie hľadá význam slova - hrdý na svoju vlasť. Myslím, že prezentované výtvarné umenie našich umelcov patrí k „špičke“ v celej Európe. (A nielen výtvarné). Preto môžeme byť právom pyšní, že žijeme práve tu, v jej strede. A že sa môžeme do sýtosti nadýchať našej krásnej kultúry.
