Začul to jeho sused Jožko Jankecha veru sa mu to zapáčilo. Hoci na rande býva tretí nevítaným hosťom, v tomto prípade to bolo presne opačne. Janko uvítal, keď Jozef priniesol harmoniku. Slovo dalo slovo a z vešania Jánových husličiek na klinec napokon nebolo nič. A dobre sa stalo. Lebo inak by Vysoká nad Kysucou prišla o parádnu muziku, aká v obci už dlho chýbala. A keď sa už teda muzikanti dali dohromady, bolo treba sa s nôtami a radosťou podeliť. Najlepšie s nejakým obecenstvom. Prvýkrát tak urobili vlani na jasličkovej pobožnosti v kostolíku vo Vysokej. Spolu s otcom Jánom Ošipaníkom hrá v Ľudovej hudbe spod Grúňa, ako sa napokon muzikanti nazvali, aj jeho 16-ročný syn Janko. Jeho doménou je basička. Jankechovskú časť dopĺňa Jožkov 9-ročný syn Gabriel, ktorého Janko ochotne zaúča. Hoci nikto z nich, až na 16-ročného Janka, nemá hudobné vzdelanie, rozveseliť veselými či rozosmutniť clivými tónmi dokážu priam majstrovsky.
A ak by sa ženy búrili, že ide o vyslovene pánsku záležitosť, nemusia, pretože s nimi hrala už aj 11-ročná Betka. Výdatne im na niektorých vystúpeniach svojím spevom pomáha aj Pavel Marcinko z časti Semeteš a vraj s ním počítajú aj v budúcnosti, lebo už mu, obrazne povedané, vzali aj miery na kroj.Ich repertoár tvoria tradičné vadičovské pesničky. Obyčajne vedia zahrať čokoľvek, na čo si načúvajúci spomenú a to ocenia hostia na rodinných oslavách, svadbách či účastníci na turistických zrazoch. Oblečenie si ušili sami a nástroje, ktoré pracne pozháňali, si tiež sami zrekonštruovali. A to by nedokázal niekto, koho ľudová muzika naozaj nechytila za srdce. A Jankechovcov Ošipaníkovcov „drapla“ teda poriadne silno. Svedčí o tom aj skutočnosť, že sa stretnú vždy, keď sa otcovia vrátia z týždňoviek. A hoci času, ktorý strávia doma, je naozaj málo, predsa z neho ukradnú aj pre svoju spoločnú lásku – hudbu. A za to patrí poďakovanie aj ich rodinám, ktorí ju zdieľajú spolu s nimi.
