Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Nad hlavami sa im točia gigantické veterné turbíny

Našu závislosť na elektrickej energii si uvedomujeme najmä vtedy, keď dôjde vo vedení k nejakej poruche. Zrazu máme problém vykonávať bežné činnosti ako pracovať, svietiť, variť, používať počítač či televíziu, dokonca ani kúriť, keďže napríklad aj plynov

ý kotol k funkčnosti potrebuje elektrinu. Sme jednoducho „nahratí“.

Je naším dobrým, aj keď nie práve najlacnejším pomocníkom. Náklady na energiu – elektrickú ale i tepelnú - majú nemalý podiel na odčerpávaní financií z našej peňaženky. Nielen v domácnostiach sú na mieste úvahy, ako energiu čo najlacnejšie získať. Spotreba energie rastie na celom svete a tlak na jej zdroje nebol nikdy taký veľký. Úvahy o alternatívach vo výrobe energie odštartovala energetická kríza začiatkom 70. rokov, po ktorej vyspelé krajiny začali hľadať nové možnosti získavania elektrickej energie.

Skryť Vypnúť reklamu

Veterné turbíny
Veterná elektráreň je taký typ veterného motora, ktorý vyrába elektrickú energiu. Konštrukčne sú najbežnejšie trojlistové typy s vertikálnou osou. Väčšina turbín je schopná meniť orientáciu listovej časti v závislosti od smeru vetra. Zvyčajne generujú trojfázový striedavý prúd, ktorý prechádza transformátorom, umiestneným pri alebo priamo vo veži turbíny. Odtiaľ je elektrina prenášaná v sieti rovnakým spôsobom ako elektrina z iných zdrojov.

Súčasné využitie
V ostatných rokoch veterná energetika zaznamenala obrovský rozvoj s ročným nárastom výkonu vyše 30 %. Z energie vetra sa každoročne vyrobí 2% európskej elektriny. V Nemecku je to 5% a v Dánsku až 20%. Najväčšia veterná turbína na svete má výkon 4,5 MW (Nemecko). Moderné veterné turbíny produkujú minimum hluku a sú akceptovateľné aj okolím. Obrovské perspektívy ponúkajú morské lokality, kde turbíny sú postavené priamo
v mori vo vzdialenosti až 20 km od brehu. EÚ plánuje do roku 2010 vybudovať veterné elektrárne s výkonom až 75 GW.

Skryť Vypnúť reklamu

Náklady
Najväčšou jednorazovou investíciou projektu využitia veternej energie je samotná veterná turbína. Môže sa pohybovať v rozmedzí okolo 65-82% celkových nákladov (podľa údajov nemeckého a dánskeho priemyslu).
Náklady na inštaláciu na Slovensku v súčasnosti vychádzajú okolo 45 mil. Sk/MW. Ekonomicky úspornejšie ako stavba izolovaných turbín je budovanie veterných fariem, ktoré sú vzájomne prepojené a do siete ich pripája spoločné elektrické vedenie. Výhodou sú pomerne nízke náklady na údržbu a chod turbín. Cena vyrobenej energie sa líši v závislosti od mnohých parametrov, z ktorých najdôležitejším je rýchlosť vetra. Veterná energetika má veľmi dobrú energetickú a environmentálnu bilanciu, významná je tiež nezávislosťou na centrálnych zdrojoch energie.

Skryť Vypnúť reklamu

Výstavba na Slovensku
Slovensko svojou vnútrozemskou polohou nespĺňa podmienky ideálnej veternej krajiny, no aj tak máme na Slovensku približne 4 300 km2 oblastí vhodných pre stavbu veterných elektrární, kde priemerná rýchlosť vetra je vyššia než 4 m.s-1 (necelých 14,4 km/h). Sú to zväčša horské oblasti (nadmorská výška nad 600 m). Mnohé vhodné lokality sa nachádzajú aj v Podunajskej nížine, kde je prúdenie vzduchu pravidelnejšie než v kopcovitom teréne. Toto tvrdenie si môže každý ľahko overiť nakuknutím cez hranicu do Rakúska. Na horizonte sa vyníma hneď niekoľko vysokých vrtulí.Prvý veterný park Cerová (Malé Karpaty) s výkonom 2,4 MW je v prevádzke od októbra 2003. Nasledovala veterná elektráreň na Ostrom vrchu (Myjava) s výkonom 500 kW a taktiež veterný park Skalité (Kysuce) o kapacite 4 x 500 kW.

Veterný park Skalité
Po vzájomnom rokovaní spoločnosti Green Energy Slovakia, s.r.o. s Obecným úradom v Skalitom bola v roku 2003 obecným zastupiteľstvom schválená dohoda o vzájomnej spolupráci pri príprave, realizácii a prevádzkovaní budúceho veterného parku v Skalitom. Dánsky výrobca VESTAS patrí v súčasnej dobe medzi najúspešnejších producentov technológie na využívanie sily vetra. Každá veterná turbína predstavovala transport piatich nadrozmerných nákladov z Nemecka cez Českú republiku až do Skalitého. Prevádzka veterného parku je plne automatická, riadená počítačom a kontrolovaná z dispečingu spoločnosti Green Energy Slovakia s.r.o.

Tomáš Lacko zo spoločnosti Green Energy Slovakia, s.r.o. hovorí o jeho súčasnom prevádzkovaní: „Elektrina vyrobená vo Veternom parku Skalité sa na základe zmluvy so Stredoslovenskou energetikou a.s. dodáva priamo do verejnej rozvodnej siete. Počas doterajšej prevádzky sa naplnili očakávania výroby v zmysle nameraných údajov v danej lokalite. Zároveň treba ale potvrdiť, že inštalovanie už použitej technológie si vyžaduje zvýšenú pozornosť pri prevádzkovaní. Zatiaľ najväčším nedostatkom je pomerne častá poruchovosť vo verejnej rozvodnej sieti, ktorá má za následok aj výpadky vo výrobe.“ V septembri prebehli v Skalitom rokovania s investičnou spoločnosťou, ktoré prinesú ďalšiu inováciu stavby. „Súčasný inštalovaný výkon vo Veternom parku Skalité je 4 x 500 kW. Celková ročná výroba pre štyri veterné turbíny predstavuje 3 200 MW/h, čo pokryje spotrebu elektrickej energie pre 1 200 domácností.

Našou snahou, o ktorej sme už rokovali aj s obecným zastupiteľstvom, je nahradiť jestvujúcu použitú technológiu novou technológiou, ktorá by bola efektívnejšia a využívala by lepšie jestvujúci potenciál vetra v Skalitom. V neposlednom rade by sa aj týmto zvýšil finančný príspevok obci v zmysle uzavretej zmluvy o spolupráci.“ Pozitívna ekonomická bilancia sa nezaobíde bez štátnej podpory. „Projekt je financovaný výhradne našou spoločnosťou, neboli použité prostriedky zo štátneho rozpočtu, ani zo žiadnych fondov. Pri dnes platných výkupných cenách je návratnosť vynaložených prostriedkov približne 20 rokov. Je všeobecne známe, že životnosť takýchto zariadení je maximálne 25 rokov.“

Obzory sú otvorené
Priblížila sa však doba, kedy vedenie našej krajiny bude musieť začať uvažovať racionálne aj v oblasti energetiky, prvé náznaky snahy napraviť súčasný stav sa už objavujú. Demonopolizácia výroby a rozvodu energie, snaha o jej získavanie z vlastných zdrojov a liberalizácia cien sa už stali predmetom verejnej diskusie aj prvkom figurujúcim v plánoch politikov. Vznik podporných programov pre obnoviteľné zdroje energie a ich zvýhodňovanie sa dotýka predovšetkým veterných elektrární z veľkým výkonom. Veľkú možnosť uplatnenia majú aj malé veterné elektrárničky, využívané na súkromné účely. Umožňujú ohrievať vodu alebo zabezpečiť vykurovanie. Nevýhodou je nepravidelný výkon, energiu je však možné ukladať do akumulátora, z ktorého ju po usmernení môžu čerpať aj citlivejšie spotrebiče.
Uznesenie vlády SR č. 29/2006 k návrhu Energetickej politiky SR ukladá za povinnosť vypracovať Stratégiu vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR a ich podpora rastie. K súčasným trom veterným parkom by mali pribudnúť ďalšie, ktoré zvýšia objem výkonu z 5,14 MW na 428 MW. Záujem investorov o výstavbu vetrených elektrární je však mnohonásobne vyšší.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 26 192
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 22 593
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 407
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 665
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 635
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 179
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 009
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 580
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 416
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 687
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

CELOPLOŠNÉ TESTOVANIE

Koronavírus: Odberné miesta na Kysuciach (celoplošné testovanie)

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest na Kysuciach.

Celoplošné testovanie na Kysuciach

Nezabudnite na svoje obľúbené noviny!

Nové číslo MY Kysuckých novín nájdete už dnes v stánkoch. Kúpiť si ho môžete aj v našej redakcii. Dnes vám opäť prinášame množstvo zaujímavostí nielen z regiónu.

Príroda bola, je a vždy bude najlepšia telocvičňa

Jaroslav Klus prezradil viac o svojom živote.

Jaroslav Klus počas rozhovoru.

Koronavírus: Odberné miesta v Kysuckom Novom Meste

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Kysuckom Novom Meste.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

V Trenčíne pribudne ďalšie záchytné parkovisko, bude bezplatné

Jeho kapacita nepresiahne 60 parkovacích miest.

Už ste čítali?