u život pacienta predlžuje, čo prináša aj väčšiu spotrebu krvných derivátov.
„Už tradične sú jesenné mesiace pre naše oddelenie nepriaznivejšie. Prichádza menej darcov. Najhoršie sú utorky, kedy zaznamenáme návštevnosť okolo pätnásť, šestnásť ľudí. Piatky bývajú o čosi lepšie,“ hovorí primár. V poslednom období zaznamenali nedostatok krvi, preto ju museli nakupovať aj v susedných nemocniciach – v Žiline, Považskej Bystrici. Podľa jeho slov, nemocnice si zvyknú v tomto smere vypomáhať. „Keď sme jej koncom leta mali viac, pomohli sme nemocniciam v Martine a Žiline,“ dodáva. Čadčianska transfúzka eviduje okolo 4 500 darcov. Niektorí chodia len občas, iní pravidelne. Väčšiu skupinu tvoria muži, čo je podľa neho spôsobené aj tým, že ženy si musia plniť aj materské povinnosti. V minulých dňoch odznela v masmédiách informácia, že niektorí darcovia zo Slovenska navštevujú Rakúsko, kde predávajú svoju krvnú plazmu za eura.
„Odvtedy, ako začalo fungovať naše oddelenie, sme nezaznamenali žiaden platený odber,“ hovorí primár. Čadčianska transfúzka oslávila tento rok dvadsiate piate narodeniny. „Naši darcovia sú mimoriadne ochotní. Keď im pošleme pozvánku alebo rýchlu výzvu, snažia sa prísť a pomôcť. Veľmi si to vážime. Sú takí, ktorým keď nedajú voľno v zamestnaní, zoberú si dovolenku, ďalší prídu vo svojom voľnom čase. Nebyť ich šľachetnosti, mohli by ho určite tráviť inak. Myslím si, že stále nie sú spoločensky ohodnotení.Veľmi dobrú spoluprácu máme s viacerými starostami. Typickým príkladom je napríklad Ján Dodek zo Staškova, ktorý je sám darcom. Keď sú hromadné odbery, pripravia starostovia pre darcov malé pohostenie.
"Aspoň takýmto spôsobom ocenia ich záslužný čin,“ vraví primár. V súčasnosti sa krv odoberá do jednorázových plastových vrecúšok. Takzvaný krvný vak sa centrifuguje. Plazma, ktorá sa odborne nazýva aj transfúzny liek, sa oddelí od krviniek a zmrazí sa pri teplote mínus osemdesiat Celziových stupňov. A krvinky putujú k tým, čo ich potrebujú. Od roku 1986 začali aj na čadčianskej transfúzke vyšetrovať, či pacient nie je chorý na HIV, netrpí napríklad vírusovou žltačkou či syfilisom, ale aj ďalšími závažnými ochoreniami. Primár hovorí, že kysucká darcovská obec je zdravá. Tá je pre nich alfou omegou a zároveň istotou. Zdraví darcovia, ktorých transfúzka eviduje a vie, že môže s nimi počítať sú zárukou toho, že krv je bezpečná. Aj preto darcom nemôže byť nik, obrazne povedané, „z ulice“. Zároveň možno skonštatovať, že na čadčianskej transfúzke už tých svojich dobre poznajú a majú ich dôkladne „preklepaných“. Napokon, ako vysvetľuje primár, musia tu spĺňať prísne kritéria európskych noriem, ktoré zaručujú, že krv, ktorá sa dostane k pacientovi, je bezpečná. Musia používať certifikované prístroje, praktizovať predpísanú diagnostiku a postupy.
