re vnímanie plochy, tvaru, priestoru. Umeleckému spracovaniu drôtu dal originálny výtvarný prejav, založený na výraznej štylizácii motívu, ktorý spojil s vypovedaním myšlienky. Tieto princípy sú v rôznych podobách obsiahnuté v takmer všetkých umelcových dielach a tvorivých etapách.
Výtvarník Štefan Mlich sa narodil v roku 1936 v Nesluši, od roku 1948 žije v Žiline. Drotárska tradícia jeho rodiska - Kysúc i technické vzdelanie so zameraním na prácu s kovom poznamenali autorove výtvarné smerovanie, ktoré sa v 60. rokoch 20. storočia rozhodol spojiť s drôtom. V tom čase patril k neveľkej skupine umelcov, ktorých oslovil spomínaný materiál.
V počiatkoch tvoril plastiky, obrazy, ale tiež úžitkovo-dekoratívne práce (poličky, podnosy, svietniky). Neskôr sa však venoval už len voľnej výtvarnej tvorbe.
V prvých obrazoch na textíliách a neskôr i na kameňoch čerpal námety z prírody – rôzne varioval najmä motívy vtákov a rýb. Využíval pritom kresbu drôtom a kompozíciu budoval množením drobných ornamentálnych prvkov (plochých špirál, krúžkov, vlnovek). Jeho raná tvorba sa vyznačovala nekonfliktnosťou, hravosťou a mala dekoratívny charakter (Vrana, Barany). Tieto princípy využíval nielen v obrazoch, ale aj v plastikách. Medzi nimi sú osobité Kysucké rybičky – drobné závesné artefakty z kameňov a drôtu dotvorené na rybky fantazijných podôb, ktoré príležitostne tvorí i v súčasnosti.
Okolo polovice 80-tych rokov čoraz menej využíval ozdobné ornamentálne prvky a zjednodušil kompozíciu. Tento posun vo výtvarnej reči a kombinovanie drôtu s rôznymi materiálmi (s papierom, kameňom, drevom, senom, polodrahokamami) mu napomohli s vtipom zhmotňovať ľudské hodnoty či postoje k mnohorakostiam života, ale tiež ich pominuteľnosť (Staré a nové lásky, Speváci). V tomto období prvýkrát metaforicky stvárnil námet ľudskej hlavy, ktorý umelec s obľubou rôzne myšlienkovo variuje až dodnes.
V poslednom období sa Štefan Mlich prikláňa ku geometrickej skratke a využitím strohej priemyselnej siete sa usiluje vystihnúť vonkajšie kontúry a vnútorné osobitosti, vlastné reálnym predmetom i ľuďom. Telá zjednodušuje na valce (Kráľ a kráľovná, Vyzliekanie), hlavy či tváre na obdĺžniky (Vysoké čelo). Pre jeho najnovšie diela sú teda charakteristické prosté obrysové línie, ktorých jednoduchosť pripomína konštruktivistické diela.
Umelec na spletitosť sveta a vzťahov, ktoré v ňom vládnu, naďalej poukazuje kombináciou rôznych materiálov alebo viacnásobným vrstvením priemyselnej drôtenej siete. Využíva jej priehľadnosť a zhutnením vytvára zaujímavé vizuálne štruktúry i obsahové napätie. Kontrastujú so striedmym drôteným vláknom i so samotným jednoduchým obrysom diela (Ryba).
Umeniu Štefana Mlicha je vlastná náznakovosť. Autor svoj myšlienkový zámer nevypovie, len naznačuje, čím motivuje fantáziu a úsudok diváka. Raz náš úsmev, inokedy zamyslenie vyvolajú diela, v ktorých s patričnou dávkou nadľahčenia a vtipu poukazuje na neduhy či neresti ľudí i paradoxy ich osudov. Diela umelca sa svojím obsahom zvyčajne nezužujú na jeho subjektívne prežívanie, avšak odrážajú jeho vnútro – životnú filozofiu, myslenie, pre ktoré je vlastné tvorivé hľadanie. Hoci plastiky pôsobia odosobnene, vypovedajú o všeobecne platných objektívnych pravdách.
